|
TAK KÁŽE BOH |
TAK KÁŽE BOH |
Meno Jens Blendstrup väčšine Slovákov zrejme veľa nepovie. V Dánsku je však tento 49-ročný dramatik a spisovateľ známou osobnosťou kultúrno-spoločenského života. Najvýraznejší ohlas zaznamenal v roku 2004 v súvislosti s vydaním autobiografických memoárov o svojom detstve a rodine. Bestseller sa volal Gud taler ud, teda Tak káže Boh a rovnomenný film, ktorý práve do slovenských kín dorazil v rámci prehliadky škandinávskej kinematografie Scandi 2018, je jeho adaptáciou.
Úsmevná dráma dánskeho režiséra Henrika Rubena Genza (Ukrutne šťastní) vás zavedie do 2. polovice 80. rokov, keď nad Európou hrozivo krúžil rádioaktívny mrak z Černobylu a malý Jens dospieval na tichom predmestí po boku svojich zamindrákovaných bratov, starostlivej matky, ale najmä nekonečne tvrdohlavého otca Uffeho, ktorému v rodine nik nepovie inak než „Boh“.
Uffe (výborne stvárnený Sørenom Mallingom) sa vždy chcel stať spisovateľom. Miesto toho je však z neho psychiater a písací stroj, desivá pripomienka jeho najväčšieho životného zlyhania, skončil ukrytý v „diabolskej truhlici“ jeho pragmatickej švédskej manželky Gerdy (Lisa Nillson). Uffe patrí k ľuďom, ktorí majú vo všetkom jasno a nikdy neodolajú príležitosti podeliť sa o svoj názor s ostatnými – aj keď o to práve ani v najmenšom nestoja. Obzvlášť radikálne názory má na medicínu a náboženstvo, čo je zaujímavé najmä s ohľadom na fakty, že je sám lekárom a že jeho najstarší syn Mikkel utiekol z domu do svojskej náboženskej sekty.
Kým Uffeho psychiatrickí pacienti jeho neortodoxným metódam a názorom bezmedzne veria, Mikkel sa od otca znechutene odvrátil – doma sa neukázal už celé tri roky. To sa však zmení, keď príde rodičom a bratom predstaviť svoju nastávajúcu, hlboko veriacu Mariu. Otec pripraví svoju povestnú polievku z bujónu, cibúľ v šupke a šnapsu, na stôl si postaví pivo celkom ignorujúc skutočnosť, že Mikkel po problémoch s alkoholom poctivo abstinuje. Inak ako katastrofou, samozrejme, návšteva dopadnúť nemôže. Vo vzduchu však už visí ešte oveľa závažnejší problém. Zákerná choroba, ktorá môže Gerdiným túžbam po zmierení rozhádanej rodiny urobiť rázny koniec. Hlava rodiny sa však nevzdáva – rakovinu prijíma ako výzvu k naplneniu svojho dlho odopieraného osudu veľkého literáta...
|
|
Filmový portrét Blendstrupovcov prináša množstvo vtipných, ale aj smutnejších okamihov zo života rodiny, ktorá žije v tieni svojho čudáckeho patriarchu. Táto zvláštna zmes úsmevnosti a ľútostivosti akoby časť stopáže nevedela celkom nájsť vlastnú polohu a ideálny pomer jednotlivých ingrediencií. Jemnosť a umiernenosť hereckých prejavov nikdy nedovolí humorným motívom prejsť do otvorene komediálnej polohy.
Rovnako dramatickým okamihom chýba presne tá štipka vyhrotenia, ktorá by diváka zbavila posledných pochybností, čo si o tom vlastne myslieť. Na jednej strane vďaka tomu film ostáva príjemne civilným, na druhej strane však tiež až príliš odťažitým. Zhruba od polovice našťastie všetko začína do seba akosi zreteľnejšie zapadať a jednotlivé postavy dostávajú plastickejšie kontúry. Celkový dojem po skončení snímky je vďaka niekoľkým katarzným scénam v závere už vlastne celkom hutný a ucelený.
|
|
Niektoré scény a zápletky filmu sú naozaj skvostné – ako napríklad nepodarená iniciácia prostredného syna Thomasa do sexuálneho života alebo veľkolepé zúčtovanie chlapcov s ich otcom v čase matkinej záhadnej neprítomnosti. Niektoré pasáže sa, naopak, trochu vlečú - hoci zrejme v knihe plnili svoju úlohu spojiva medzi hutnejšími scénami dobre, filmu v takto (ne)zostrihanej podobe skôr uberajú na šťave. Aj ich sledovanie však aspoň spríjemňuje množstvo dobových rekvizít, retro kulís či kostýmových doplnkov, pobaví aj „exotika“ osemdesiatkovej dánskej muziky na pozadí.
Tak káže Boh je vlastne nevšedne úprimným vyznaním jedného syna otcovi. Otcovi, ktorý ho aj napriek všetkým svojim chybám a otrasným povahovým rysom nie len silno ovplyvnil a inšpiroval, ale napokon aj hrdo podporoval na vlastnej ceste k literatúre. Možno je tento príbeh až príliš osobný (a osobitý) na to, aby si k sebe pustil širšie publikum naozaj blízko a stal sa tak preň zásadnejším filmovým zážitkom. V úlohe príjemne spestrujúcej jednohubky si však svojich divákov určite nájde.
Gud taler ud (Dánsko, 2017, 105 min.)
Réžia: Henrik Ruben Genz. Scenár: Jens Blendstrup, Henrik Ruben Genz, Bo Hr. Hansen. Hrajú: Søren Malling, Marie Askehave, Lisa Nilsson, Mads Ole Langelund Larsen, Mads Riisom ...
