|
DOVIDENIA TAM HORE |
DOVIDENIA TAM HORE |
V novembri 1918 je situácia na fronte stále nejasná. Tam v mestách či velínoch sa už možno hovorí o mieri, no na bojisku je všetko inak. A hoci Nemci, Francúzi i ďalšie národy by mali krotiť zbrane a nechodiť do útoku, istý poručík Henri Pradelle ide tvrdo do akcie, lebo bez vojny by nedokázal žiť a útok na kótu 113 vyústi nielen do obetí, ale aj priateľstva dvoch ledva prežívajúcich vojakov.
Albert Maillard je účtovník v strednom veku, skončil pod násypom zeminy a Edouard Pericourt (šikovný mladík-umelec) ho vyhrabe, no schytá nepríjemnú ranu, pričom príde o kus tváre. Vojna predsa končí a dvojica začína žiť nové životy, pričom využije vojnu, aby sa nemuseli vrátiť do pôvodných koľají.
Edouard sa nechce vrátiť do tvrdého života pod patronátom otca, radšej by sa venoval niečomu inému a Albert už nemá ženu svojho srdca, takže so zmenou tiež nemá problém. Začnú dizajnovať pomníky padlým hrdinom a štartujú netradičné dobrodružstvo, ktoré by ich mohlo priviesť k bohatstvu, no ešte aj ku starým známym z minulých životov, aj fronty.
Dovidenia tam hore je šikovne napísaný kúsok, pri ktorom je úžasné odhaľovať jeho štruktúru. Štart je pomerne sugestívny a azda tvrdý pre niektoré nátury, lebo vojnové besnenie si neberie servítku (nie je to žiaden ďalší Ryan, ale nepozerá sa ľahko). Potom sa rýchlo presúva do povojnového Paríža, akoby zmenil svoju tvár a sledujeme niečo iné. Francúzi pritom nemajú problém so zmenou nálad, tematickej línie či miešania nových postáv. Aj po hodine dokážu vymýšľať neuveriteľné momenty, ktoré smerujú do milých, úsmevných, niekedy až absurdných situácií.
Mozaika postáv, ktoré prechádzajú veselými i smutnými obdobiami (kopírujúce náladu v spoločnosti tesne po prvej svetovej – nádejnej, ale predsa nie celistvej a stále ekonomicky rozloženej do výrazne odlišných kást), postupne zapadá dokopy, už sa vám zdá, že scenáristi nemajú čo ponúknuť, no aj vo finálnej tretine tasia prekvapenia, nové spojivá postáv a divák sa nestačí čudovať, čo mu Francúzi predkladajú.
|
|
No tento národ je na podobný miš-maš zvyknutý a vždy sa nájde šikovný režisér, ktorý spája takmer nespojiteľné. Napríklad už len samotná myšlienka zasadiť film do obdobia po prvej svetovej vojny je výborná, neťaží iba z kvázivýročia (sme takmer 100 rokov od nej vzdialení), ale obnovuje atmosféru, citlivo do nej vkladá svojich malých hrdinov s veľkými srdcami. Ich jednotlivé príbehy sú smutné, no súčasne vzbudzujú iskierku nádeje – niekde dokážu použiť neuveriteľnú kreatívu, šikovný um alebo malý podfuk, aby sa dostali bližšie k svojim cieľom. Občas ani nie sú príliš ušľachtilé a idem im o to pretĺcť sa v nových podmienkach a vyrásť, konečne dospieť či nestratiť nádej ani okolo päťdesiatky.
Postupne sa rysuje istý zločinec a na druhej strane sympatickí hrdinovia. Nie sú čiernobieli, je na nich vidieť istý zmysel pre životnú iróniu osudu a súčasne malé ľsti, radosti i plány. Paríž ponúka možnosti a predsa nie sú v ňom stopercentne šťastní a vytýčili si iné ciele. Povojnové obdobie je skvelo ukázané a sami pocítite v kinosále, že koniec vojny neznamená sľubný štart života, návraty bývajú ťažké.
|
|
Povojnové dobrodružstvo mieša viaceré žánre súčasne: (po)vojnový, drámu, dobrodružný i komédiu, čo môže niektorým divákom pripadať ako nespojitý výsledok, čo sa snaží naplniť všetky, no naplno sa neukáže ani v jednom. No variabilita a premenlivosť je jeho silná stránka – hladko sú zvládnuté všetky remeselné časti ako výprava, hudba, kostýmy či kamera, všetko si Francúzi postrážili a slúži im to na rozprávanie azda trošku odlišného príbehu ako sme zvyknutí.
Na prvý pohľad tu nefungujú bežné schémy a neviete, čo vás čaká. Režisér (a zároveň hlavná postava, Albert Dupontel hrá snaživého Alberta) však diváka berie na neobyčajnú výpravu. Bežnému oku sa môže zdať ako premenlivá, nespojitá, neobyčajná. No to je súčasne jej najväčšie plus – v aktuálnej produkcii vyčnieva, inak sa pozerá, no európskeho diváka by mala potešiť.
Au revoir là-haut (Francúzsko/Kanada, 2017, 117 min.)
Réžia: Albert Dupontel. Scenár: Albert Dupontel, Pierre Lemaitre. Hrajú: Nahuel Pérez Biscayart, Albert Dupontel, Laurent Lafitte ...
