THELMA

Thelma vykazuje viacero charakteristických znakov, pre ktoré je celkom ľahké prehliadnuť ju ako nenáročnú žánrovku. To by však bola celkom škoda. Hoci do veľkej miery skutočne ťaží najmä z kombinácie pikantnej intimity, desivej nadprirodzenosti a ponuro príťažlivej audio-vizuálnej atmosféry, ponúka toho ešte o kus viac. Thelmu si totižto možno aj bez väčšej dávky predstavivosti vysvetľovať tiež v metaforickej, realitu celkom originálne parafrázujúcej rovine. Má tak šancu zaujať aj divákov, ktorí sa z cieľovky hororových psychologických drám obvykle vymykajú.

Ako sa ukáže, krásna a krehká Thelma (výborne stvárnená nórskou herečkou Eili Harboe) vie byť poriadne nebezpečná. A všetko to pramení v okamihoch potláčania vlastných pocitov, o ktorých jej nadrilovaná kresťanská morálka vraví, že nie sú správne. Joachim Trier to pekne akcentoval v homosexuálnej povahe Thelminho „zakázaného“ flirtu, ktorý vo filme spustí lavínu zvláštnych udalostí. Nadviazal tak snímkou, ktorá zdanlivo s realitou nemá nič spoločné, na celkom aktuálne spoločenské témy. Dal tak príbehu ďalšiu dimenziu a provokuje zaujímavé otázky: Čo sa v nás deje v okamihoch, keď popierame vlastnú prirodzenosť? Kým sa stávame vo chvíli, keď samých seba odmietame takých, akí naozaj sme? A ako, na druhej strane, dokážu prekrútiť realitu naše subjektívne dojmy a túžby?

Zľahka to pripomína spôsob, akým svoje príbehy spracúva Darren Aronofsky – bežná prekážka, s akou sa vo svojich životoch stretávame všetci, sa v kombinácii s vyhroteným psychologickým „činidlom“ stáva rozbuškou desivých drám. Trier si však až na takú mnohovrstevnú spletitosť, akú sme mohli vidieť v Čiernej labuti či Matke! predsa len netrúfol – vďaka čomu je, na druhej strane, Thelma aj o poznanie ľahšie stráviteľná, ako spomínané ťažké kalibre. Škoda len, že si Trier od Aronofského „nepožičal“ kus jeho majstrovskej schopnosti priviesť dobre rozohraný námet k ešte lepšiemu vyvrcholeniu.

V Thelme sa od istého okamihu, keď začne byť všetko jasné, začína dej roztekať akýmisi náhodnými smermi. Následné udalosti síce majú vizuálny či atmosférický potenciál, dej však už nikam neposúvajú a negradujú. Vyzerá to tak trochu ako náhodná zbierka nápadov, ktoré sa akosi nepodarilo začleniť do logiky či chronológie deja, tak ich režisér proste prilepil nakoniec. Divák však v tomto momente už vlastne všetko dôležité videl aj počul, a tak je to len také mútenie vody. Bez ohľadu na tieto chybičky krásy však Thelma v súčasnej ponuke kín predstavuje celkom vďačnú a podnetnú voľbu.

Thelma (Nórsko, Francúzsko, Švédsko, 2017, 116 min.)
Réžia: Joachim Trier. Scenár: Joachim Trier, Eskil Vogt. Hrajú: Eili Harboe, Kaya Wilkins, Henrik Rafaelsen...