|
ISMAELOVE PRÍZRAKY |
ISMAELOVE PRÍZRAKY |
Spletitý príbeh plný zdanlivo nesúvislých dejových liniek sa opäť raz podarilo rozohrať francúzskemu tvorcovi Arnaudi Desplechinovi. Minulý rok sa v klubových kinách mihol jeho film Tri spomienky. Jeho najnovší film nám oživí spomienky naň pre spojitosť s niektorými postavami, ale aj pre prvotnú neprehľadnosť diania. Nie je to však chvíľkový maniér. Desplechin si svoj ťažko čitateľný rukopis so sebou nesie od počiatkov a verný mu zostáva i naďalej. Zdá sa však, že hranicu v tomto prípade o kúsok prekročil.
Jeho filmárska odysea zakotvila pri bohatom inšpiračnom zdroji už po druhýkrát. Formálne sa snaží odkazovať na Francúzsku novú vlnu, obsahovo sa opäť pridŕža jedného z najvýznamnejších románov 20. storočia. Hoci to spočiatku tak vôbec nevyzerá, mená nepustia. Paralely preto nachádzame s literárnym skvostom Jamesa Joycea Ulysses. V Troch spomienkach naznačil súvislosti s ťažiskovým dielom postavami Paula a Ivana Dedalusovcov, tu už máme aj konotáciu s hlavnou postavou Odysea. Je ňou Carlotta Bloomová, postmoderné ženské vydanie blúdiaceho Leopolda Blooma. 20 rokov nezvestná manželka hlavného hrdinu Ismaela prichádza, aby skomplikovala život a zamotala hrdinov vzťah, ale aj dej aluzívneho filmu. Jej krstné meno si zas autor prepožičal od záhadnej mŕtvej ženy z Hitchcockovho Vertiga.
Je evidentné, že tvorca rád skladá staré motívy a vytvára príbehové novotvary. Cituje existujúce vzory a inšpiračné zdroje, aby nachádzal vlastnú výpoveď. Obdobne to vyzerá s jeho alter egom Ismaelom Vuillardom, svojráznym hrdinom snímky Ismaeolove prízraky. Režisér v stredných rokoch už 20 rokov trpí nočnými morami po tom, čo mu zmizla jeho mladá manželka. So svokrom, ktorý sa takisto utápa v žiali pre stratu svojej dcéry, má výborný vzťah a vyzerá to, že sa už konečne vymaní z bludného kruhu spomienok na dávnu lásku. Stretne totiž inú ženu, chápajúcu a pokojnú Sylviu, pravý opak svojej nezvestnej ženy.
|
|
Všetko sa však skomplikuje, keď mu opäť vstúpi do života živá a zdravá, tajomná a citovo nestála Carlotta. Protikladne vykreslené postavy dvoch žien slúžia ako oživenie, navyše v podaní Charlotte Gainsbourg a Marion Cotillard zosobňujú atraktívny ťahák artovej snímky. V ich filmografii sa však táto snímka stane len prízrakom. Vážnejšiu rolu nezohrá ani v doterajšej kariére inak výborného Mathieua Amalrica. Jeho výkon pôsobí preexponovane a až príliš teatrálne na to, aby trochu odľahčil rozvrstvenú snímku.
Prostredníctvom Ivana Dedalusa, vstupujúceho do príbehu z Troch spomienok, sa ocitáme v akomsi kafkovskom románe so špionážnou zápletkou. V nejasných prestrihoch sa tak nechávame unášať podivnou paralelnou líniou postavy prepadajúcej sa do intríg, falošných obvinení a komplotu. Film vo filme diváka mätie a nedovolí mu priblížiť sa ani k Dedalusovi ani k jeho tvorcovi. Obohacujúcim je však moment tvorivého zápalu režiséra Ismaela ako aj jeho intelektové pochody počas procesu tvorby. Zistíme, že tu je možné všetko. Aj to, že Pollock bol vlastne figuratívny umelec.
|
|
Svojský francúzsky tvorca Arnaud Desplechin tvorí vo svojej podstate jednoduché sujety, no vkladá ich do zložitej štruktúry. Možno práve podľa vzoru Jamesa Joyce, ktorý sa svojho času vyjadril, že do románu vložil toľko tajomstiev a rébusov, že akademici strávia celé storočia hádaním sa o tom, čo vlastne chcel povedať.“ Tak ako si to sám želal, jeho dielo sa aj vďaka tomu stalo nesmrteľným a inšpirujúcim.
Nie div, že ani súčasná generácia umelcov ho neprehliada a snaží sa ho prekresľovať vlastným rukopisom. Rešpektovanému Desplechinovi preto nemožno uprieť jeho nápaditosť. Ismaelovými prízrakmi sa však nezaradí medzi vyčnievajúce snímky. Možno by stačilo trochu čitateľnosti, nezahľadenosti do seba a menej miestami až snobskej artovosti za každú cenu. A možno len bojuje s vlastnými démonmi rovnako ako jeho príbehový náprotivok a realizuje sa prostredníctvom nejasných výpovedí. V prízrakoch nachádza odpovede a podľa všetkého nabáda aj diváka, aby pristúpil na jeho ťažkú hru podobne ako Joyce.
Les fantômes d'Ismaël (Francúzsko, 2017, 114 min.)
Réžia: Arnaud Desplechin. Scenár: Julie Peyr, Léa Mysius. Hrajú: Marion Cotillard, Charlotte Gainsbourg, Louis Garrel, Mathieu Amalric, Alba Rohrwacher, Hippolyte Girardot
