OBÁVANÝ

Oskarový režisér Michel Hazanavicius sa v najnovšej snímke rozhodol zobraziť životnú krízu revolučného tvorcu Jeana-Luca Godarda. Godard, známy excelentnými filmami, ktoré popierali vtedajší spôsob tvorby, po rokoch natáčania náhle zomrel. Nie doslova, existovať prestala len jeho identita. Nahradila ju akási revolučná maska, pod ktorú sa pokúsil dostať Hazanavicius s titulom Obávaný.

Novinka pojednáva hneď o niekoľkých krízach v živote tvorcu - kríze partnerskej, filmovej i osobnej. Najväčší priestor dostáva práve krachujúce manželstvo Godarda a Anne Wiazemsky. Jean-Luc totiž tajne túži po inom živote, nevyhovuje mu buržoázne postavenie v spoločnosti. Chce byť revolucionárom, natáčať politické filmy. Sám však nevie ako dosiahnuť svoje ciele, frustrácia režiséra narastá.

Godard sa jednoducho nevie zmieriť so svojím rastúcim vekom. Vyhľadáva spoločnosť mladých ľudí, chce byť opäť na začiatku svojej životnej cesty. Zúfalo sa snaží pretrhnúť putá minulosti, dúfa v zmenu. Nechápe, že takéto znovuzrodenie je možné len v teórií. Jean-Lucova renesancia sa postupne premieňa v zúfalstvo, zatrpknutie a osamelosť. Túto jeho snahu symbolizujú večne sa lámajúce okuliare, bez ktorých tvorca nevidí ani na krok.

Režisér si Obávaným vybral ťažkú úlohu, Francúzi sú na vrcholového filmára Jeana-Luca hrdí. Pochopiteľne, Godard je výborný režisér a inovátor. No Hazanavicius nechcel ukázať jeho talent, zaujímala ho tvorcova osobnosť. Je totiž svojský a drzý, veta “Dřív jsi měl superego, ale zmizelo, teď už jsi jen debil.” ho perfektne vystihuje.

Napriek náročnej úlohe Hazanavicius neuviazol v nekonečnej chvále, odmietol sa poddať bezbrehej kritike. Režisér má na Godardovu tvorbu triezvy pohľad. Rané snímky obdivuje, mnohé považuje za zbytočné a niektoré sa mu vyslovene bridia. Navyše si uvedomoval, že strach z reakcií kritikov ho nemôže opantať. Preto sa pustil sa do spracovania snímky komickým spôsobom.