Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Kino recenzia > Okupácia 1968
Zimna wojna
The Girl in the Spiders Web
Robin Hood
The Old Man & the Gun

OKUPÁCIA 1968

Rovných 50 rokov od vypuknutia jedného z najtemnejších období histórie nášho geografického regiónu sa do kín dostáva medzinárodná dokumentárna koláž, ktorá sa k týmto udalostiam vracia...
Rovných 50 rokov od vypuknutia jedného z najtemnejších období histórie nášho geografického regiónu sa do kín dostáva medzinárodná dokumentárna koláž, ktorá sa k týmto udalostiam vracia...

Rovných 50 rokov od vypuknutia jedného z najtemnejších období histórie nášho geografického regiónu sa do kín dostáva medzinárodná dokumentárna koláž, ktorá sa k týmto udalostiam vracia. Nie však, aby nám zopakovala, v akej ťažkej situácii sme sa vtedy v noci z 20. na 21. augusta 1968 ocitli my. Ukazuje dejiny z perspektívy, ktorú sme dosiaľ vo filme v takto koncentrovanej podobe ešte nevideli. A pripomína nám, že na úrovni jednotlivcov nemajú ozbrojené konflikty žiadnych víťazov. Pätica dokumentárnych esejí, z ktorých sa skladá, okupáciu približuje z pohľadu ruských, maďarských, poľských, východonemeckých a bulharských veteránov okupačných vojsk.

Keď generál Gorel spomína na udalosti spred polstoročia, tisnú sa mu do očí slzy. Vtedy naň padla karta, keď mal na územie „spriateleného“ Československa doviesť 12-tisíc ruských vojakov a nastoliť poriadok v krajine ohrozenej kontrarevolúciou. Gorel nebol žiaden pešiak – celý život strávil v uniforme ovešanej metálmi a iste zažil aj dramatickejšie strety než vtedy v Prahe. Z jeho slov o tom, čo sa vtedy v Československu udialo, však výnimočnosť tejto situácie cítiť. „Vtedy som prvýkrát ošedivel“, spomína na hrôzu z toho, že príde príkaz strieľať do davu civilistov.

Generál Gorel je aktérom prológu a zároveň aj epilógu snímky, ktorý patrí ruskému pohľadu na okupáciu od režisérky Jevdokie Moskviny. Mapuje zľahka nostalgický „comeback“ skupinky veteránov, ktorá si pripomenie svoju účasť na nastolení okupácie priamo na jeho pražskom dejisku. Maďarský príbeh Lindy Dombrovszky sa zase spoločne s niekdajšími vojakmi vracia do pohraničia, kde aj napriek svojej nelichotivej pozícii „okupantov“ nadviazali mnohí z nich úprimné priateľstvá, ba aj lásky s „nepriateľom“. Okrem samotnej okupácie zľahka načína aj tému slovensko-maďarských vzťahov ako takých.

Poľská esej Magdaleny Szymkowej dáva do popredia manželov, ktorých okupácia rozdelila len pár dní po svadbe. Muž, vojak, musel uposlúchnuť rozkaz. Jeho listy domov však prezrádzajú bezmocnosť a odpor, ktorý prežíval. Táto časť filmu zároveň zo všetkých najviac dáva priestor pohľadu z vyššej perspektívy. Na príklade medzinárodného hudobného festivalu, z ktorého polovica účastníkov na znak protestu voči vpádu vojsk do Československa odišla, vykresľuje hnev voči okupácii naprieč celou spoločnosťou. Aj Nemecko dostalo priestor, hoci jeho vojská hranice Československa prekročili len na jediný deň. Jeden z vojakov však ešte ďalších 20 mesiacov sedel vo väzenskej cele za to, že svojich spolubojovníkov nabádal k pacifizmu a odmietnutiu použitia zbraní. Hovorí o tom poetická esej Marie Elisy Scheidt.

Snímku uzatvára príbeh Stephana Komandareva o mladučkom bulharskom vojakovi, ktorý počas okupácie našiel v Československu svoju smrť. Tridsať rokov bol vydávaný hrdinu zavraždeného kontrarevolucionármi. Archívy však odhalili, že sa zrejme stal obeťou vraždy pri pokuse dezertovať. Za snímkou robí symbolickú bodku absurdity a dezinformovanosti, ktorá je pre celú „akciu Dunaj“, hádam, najvýstižnejšia.

Kolektívny projekt Okupácia 1968 je síce svojim obsahom tak trochu „o nás-bez nás“, v skutočnosti je však majoritne slovenským filmom. Producentsky ho zastrešil Peter Kerekes, hoci sa na ňom podieľalo aj ďalších päť krajín - každá vo vlastnej réžii, s vlastným príbehom, vlastným rukopisom. Napriek tomu sa podarilo snímku po formálnej aj obsahovej stránke udržať vo veľmi celistvej podobe, ktorej „message“ fragmentáciou nezaniká, ale posilňuje. Zas a znova sa v slovách, spomienkach, činoch a úvahách jeho aktérov objavuje bezmocnosť, strach, nevedomosť. A neistota, ako by sa boli zachovali, keby sa po nich vtedy vyžadovalo viac, než len zúčastniť sa. Keby prišiel rozkaz strieľať.

Dramaturgia snímky sa celkom šalamúnsky uspokojila s jedným jediným pohľadom z druhej strany pomyselnej barikády. Prichádza hneď v prvej časti, kde ruských veteránov na pražskom letisku víta niekdajší veliteľ letovej prevádzky otvoreným vyznaním, že to, čo sa stalo, nikdy neodpustí. Jeho pohľad a mimika to ešte niekoľkokrát zopakujú, hoci už bez slov. Je to dokonale výstižné a tiež ideálne načasované. Nie len kvôli tomu, že to odznie už v úvode, ale tiež preto, že práve ruská esej je vo filme tou najkontroverznejšou.

Okupácia 1968 bola pôvodne projektom Českej televízie a jej rozhodnutím bolo Rusov z projektu celkom vynechať. Peter Kerekes však cítil, že tam aj tento pohľad patrí - a určite mal pravdu. Práve z ruských úst, napokon, vety ako: „Človek má vždy na výber“, či „V tomto konflikte nebolo nepriateľa“ pôsobia najintenzívnejšie. I tak sa však do tejto časti dostali aj zľahka spornejšie okamihy. Ako napríklad, keď jeden z veteránov, generál Jermakov, svojmu vnukovi celú záležitosť vysvetľuje, a odrazu nepočuť o ľútosti a pochybnostiach ani slovo. Akoby sa na povrch predieral ten istý ruský kolorit dvojtvárnosti, ktorý stál nedávno aj za škandalóznym článkom, čo okupáciu celkom prekrucoval. To, že si priami účastníci dejinných udalostí uvedomia a priznajú ich pravú povahu totiž nestačí. Tým najdôležitejším je to, ako budú tieto udalosti interpretované ďalším generáciám. Tým, ktoré budú na sprostredkované informácie celkom odkázané.

A práve tu tkvie aj ďalšia, nadčasová kvalita snímky Okupácia 1968. Príbehy, ktorým dáva priestor, a ktoré si zaslúžia byť povedané, totiž, už čoskoro nebude mať kto rozprávať. A to je, hádam, dôležitejšie než to, že sú vo filme z diváckeho hľadiska aj niektoré menej pútavé momenty, alebo že by jeho diváckej stráviteľnosti mohla prospieť kratšia stopáž.


Okupácia 1968 (SK/CZ/PL/HU/BG, 2018, 130 min.)
Réžia: Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Magdalena Szymkow, Marie Elisa Scheidt, Stephan Komandarev. Producent: Kerekes, s.r.o.. Koproducent: Hypermarket Film (CZ), Agitprop (BG), ELF Pictures (HU), Silver Frame (PL)

2018-06-2323.6.2018 | Hana Lippová




login facebok
Fotogaléria k článku
Dokument
130 min
Slovensko Česko Poľsko
2018
21.6. 2018
21.6. 2018
8 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
8 z 10


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Zhrniem moje pocity do jednej vety: nevydarena parodia na R-kovy akcnak. WTF momenty od zaciatku do konca. Ak bol AVP2 u... >
Toto je zlý film, ktorý sa k záveru úplne rozpadáva. Nemá to logiku, nemá to atmosféru, nemá to napätie a je to veľký bo... >
Marvinn | Skorosestry
Uprednostňovať svoj pocit, názor a vkus nad fakty a kontext, dokáže každý bulo. Ale napísať filmovú recenziu zjavne každ... >
Je to onico | Taxi 5
Je to o nicom bez toho herca co hal 1 taxi cuz >