STUDENÁ VOJNA

Sú témy, ktorých sa umelecký svet pravdepodobne nikdy nenabaží. Tvorcovia sa stále snažia prísť na originálny spôsob, ako dané témy stvárniť z doposiaľ nevidenej perspektívy. K najčastejšie zobrazovaným patrí láska. A ja rada dodávam, že v súčasnej svetovej kinematografii je nakrútenie autentického milostného príbehu stále náročnejšie. O to viac poteší, ak príde tvorca, ktorý dokáže zobraziť podstatu veci bez zbytočných nánosov či kudrliniek.

Z posledných pozitívnych príkladov sa dajú spomenúť ostatný film Paula Thomasa Andersona Niť z prízrakov (2017) z Londýna päťdesiatych rokov minulého storočia alebo lyrická snímka Ildikó Enyedi O tele a duši (2017). Na krehkú pôdu romantického filmu práve vstupuje poľský režisér Pawel Pawlikowski so svojou Studenou vojnou.

Slovenský divák Pawlikowského už pozná. V Oscarom ocenenej minimalistickej dráme Ida (2013) rozpráva príbeh osemnásťročnej novicky Anny, ktorú od prijatia rehoľných sľubov oddiali nečakané stretnutie. Annu popchne k odkrývaniu rodinného tajomstva ako aj jej židovského pôvodu. Režisérova novinka – Studená vojna – rovnako ako Ida priťahuje pozornosť kritiky aj divákov. Na svojej svetovej premiére, na tohtoročnom festivale v Cannes už stihla získať Cenu pre najlepšiu réžiu a vyslúžila si aj niekoľkominútové standing ovation. Zo slovenskej predpremiéry v septembri na piešťanskom Cinematiku si priniesla Cenu Meeting Point Europe a zvíťazila aj v diváckom hlasovaní.

Hrdinami Studenej vojny sú mladá speváčka Zula a skladateľ Wiktor. Mladá dievčina sa uchádza o miesto v miestnom folklórnom súbore, do ktorého Wiktor spolu s kolegyňou Irenou hľadajú vhodné adeptky. Avšak ani Irenine poznámky nedokážu Zulu pred Wiktorom očierniť. Do novej členky súboru sa Wiktor úprimne zamiluje. Jeho city sú opätované a tak postupne a v tajnosti môže silné milostné puto medzi Wiktorom a Zulou rozkvitnúť. Film, sledujúc kľúčové momenty vzťahu mileneckej dvojice, ktorí sú k sebe až fatálne priťahovaní, skáče v rokoch, v čase ako aj po rôznych európskych metropolách (Varšava, Paríž, Berlín).

Avšak vášnivú a osudovú lásku dvojice rozdeľuje železná opona. Wiktor chce ujsť za hranice, ale Zula na stretnutie nepríde. Hudobník odchádza sám. Pár rokov sa nevidia a život si zariadia po svojom. Keď na seba po rokoch náhodne narazia, ich city sú rovnako silné. Samotný názov filmu možno vyložiť niekoľkými spôsobmi. Jednak ide o konkrétne historické obdobie od roku 1949, teda o obdobie studenej vojny, avšak zároveň sa dá hovoriť o akejsi studenej forme vzťahu medzi hlavnými hrdinami. Pawel Pawlikowski tvrdí, že hlavnou inšpiráciou mu bol príbeh jeho rodičov, ako aj vzťah medzi nimi. Svojim postavám dokonca ponechal rovnaké mená i profesie.