|
TVÁR |
TVÁR |
Mladý búrlivák (na dedinské pomery) Jacek si žije svoj život podľa seba. Jazdí na aute značky Polski Fiat, kde mu neustále vreští Metallica a snaží sa niekoho zbaliť. To sa mu darí pomerne skoro, „za“ je totiž miestna koketa Dagmara. Tunajší obyvatelia sa spoločne s predstaviteľmi cirkvi z neznámych príčin rozhodnú na hore nad dedinou postaviť vysokú sochu Krista. Na čas to vyrieši nejakú tú nezamestnanosť a Jacek sa s chuťou pridáva priložiť ruku k dielu.
Všetko ide hladko až do osudového okamžiku, kedy si zrejme v hlave spieva posledný album americkej metalovej štvorky, stratí koncentráciu a privodí si nie zrovna ľahké zranenie. Jacekov stav si vyžiada veľmi zložitý chirurgický zákrok a dlhú rekonvalescenciu. Po čase sa vracia domov medzi svojich milovaných a zisťuje, kto v skutočnosti tým milovaným aj bol. Malomestská morálka je vec nevyspytateľná a v spojitosti s kresťanskou vierou až hrozivá. Aspoň niečo v tom zmysle sa nám snaží zdokladovať skúsená poľská režisérka Malgorzata Szumowska (Telo, V mene...) prostredníctvom svojej novinky Tvár.
Tvár má pomerne dlhú expozíciu, k spomínanej nehode dôjde totiž až po polhodine niečo vyše 90 minút tvajúceho filmu. Behom tohto času nám tvorcovia uspokojivo dokážu predstaviť všetky dôležitejšie postavy deja a Jaceka si dokážeme obľúbiť aj s jeho vizážou ála James Hetfield. Mladík žije v spoločnej domácnosti s matkou, otcom, sestrou a svojráznym švagrom. Na stavbe občas dôjde k šťuchaniciam so skupinkou Rómov, ale situácia sa nikdy nevyhrotí.
|
|
Zlom v deji a nakoniec aj celkovej atmosfére, dovtedy pripomínajúcej trochu štýl Vesničky mé, střediskové, predstavuje spomínaná nehoda. Jaceka totiž pri návrate domov nečakajú žiadne fanfáry ani červený koberec. Skôr rozpačité pohľady miestnych a predstieraná spoluúčasť. Od týchto momentov snímka môže rozdeliť publikum do dvoch skupín. Začne byť totiž veľmi skoro jasné, akým smerom sa bude dej až do konca odvíjať a s akými reakciami sa bude v prevažnej väčšine Jacek stretávať. Začíname byť svedkami viac menej repetetívnych scén so stále rovnakým myšlienkovým obsahom.
Jacek sa stretáva so snúbenicou, prichádza do konfrontácie s deťmi zo školy, niekoľkokrát si vypočujeme spovede viacerých dôležitých postáv v kostole miestnemu farárovi a tak podobne. Výpovedná hodnota týchto scén je stále rovnaká. V niekom budú priamo úmerne stúpať sympatie k Jacekovi a antipatie k vedľajším postavám, niekomu bude pripadať takýto dramaturgický prístup až príliš prevídateľný. V týchto momentoch sa ukazuje ako veľmi prospešné využitie spomínanej dlhšej expozície kvôli získaniu sympatií k hlavnej postave, pretože práve prostredníctvom nej budeme aj celý príbeh prežívať. Na druhej strane sa stávajú z ostatných postavičiek v lepšom prípade jednorozmerné figúrky, poväčšinou ale iba karikatúry.
|
|
Nie je jednoduché úplne jasne pochopiť ani autorský zámer režisérky a zároveň spoluscenáristky. Tvár pôsobí dojmom akéhosi bezčasia, nie nepodobného filmom Bélu Tárra, je ale zrejmé, že sa odohráva viac menej v súčasnosti. Staré paneláky evokujú socialistické časy, to ale nebude pri návštevách poľských dedín výnimkou ani dnes. Je teda otázne, či išlo Szumowskej o kritiku súčasných poľských pomerov a kresťanskej viery domácich pokryteckých veriacich a samotnej poľskej cirkvi. Alebo či ide viac o všeobecnejšie podobenstvo, berúce si na paškál ľudskú morálku v akejkoľvek dobe a na akomkoľvek mieste.
Ťažko totiž predpokladať, že divák uverí tak naľahko nahodeným postavám a ich reakciám na danú situáciu. Skôr môže nadobudnúť pocit, že sleduje scenár napísaný na základe pomerov v 18. či 19. storočí, ale nakrútenom z nejasného dôvodu v súčasných pomeroch. Szumowska nie je tak skvelá režisérka ako napríklad Lars von Trier, aby zámer citového vydierania diváka dokázala dotiahnuť do konca a túto štylizáciu reality tak naplno odôvodniť.
Napriek viacerým výhradám ide ale o vizuálne interesantné dielo a veľkú chválu si zaslúži predstaviteľ Jaceka, Mateusz Kosciukiewicz. Tvár funguje viac v jednotlivostiach ako v celku, a to najmä v prípadoch, kedy sa scenár pokúša situáciu odľahčiť humorom.
Twarz (Poľsko, 2018, 91 min.)
Réžia: Małgorzata Szumowska. Scenár: Małgorzata Szumowska, Michał Englert. Hrajú: Agnieszka Podsiadlik, Mateusz Kościukiewicz, Małgorzata Gorol, Roman Gancarczyk, Dariusz Chojnacki, Anna Tomaszewska, Krzysztof Czeczot, Iwona Bielska
