WOMAN AT WAR

Magická krása Islandu dokáže nadchnúť nielen turistu, ktorý sa ňou môže kochať na vlastné oči, ale cez filmové médium aj bežného, nezainteresovaného diváka. Sprostredkovať mu čaro krajiny ohňa a ľadu nie je vzhľadom na bohatosť prírodných krás vôbec ťažké, no zakomponovať ho do pútavého a zároveň nápaditého filmového príbehu už je zložitejšie. Islandskému režisérovi Benedictovi Erlingssonovi sa to však podarilo a navyše aj so silným ekologickým a sociálnym apelom.

Bez toho, aby tlačil na pílu a vytvoril niečo, čo sa v dnešnej dobe s obľubou zaraďuje do sprofanovaného klišé termínu „eko agitka“, hoci aj tie majú pri pohľade na stav planéty zmysel, nakrútil snímku s výrazným etickým a humanistickým nábojom s pridanou artovou hodnotou. Svojím druhým celovečerným filmom dokázal, že islandská kinematografia už nie je len o Baltasarovi Kormákurovi (Hlboko, Everest).

Doposiaľ sa presadil najmä ako divadelný režisér a herec, čoraz viac ho však láka film aj s jeho väčším diváckym dosahom. Kým svoj debut O koňoch a ľuďoch považuje za festivalovú snímku, pri najnovšom kúsku sa podľa jeho slov snažil vytvoriť mainstreamový blockbuster pre každého. Našťastie, Woman at War tak vôbec nevyzerá. Na to je až príliš duchaplný, dotýka sa vážnych tém a to v celkom sofistikovanej interpretácii.

Odmieta akékoľvek žánrové zaradenie, bráni sa zaškatuľkovaniu, pričom sám v procese tvorby scenára netušil, na čo sa jeho príbeh bude ponášať. Vo svojich príbehoch hľadá najmä bolesť a ak niečo vyznieva komicky, je to vraj len vedľajší efekt. Ľahko však možno spozorovať, že tých vedľajších efektov je v jeho filmoch dosť. Čo je len dobre. Či už ide o snímku O koňoch a ľuďoch alebo Woman at War, vtipných okamihov sem prepašoval dosť na to, aby vážnosť odľahčil a to priam nekonvenčne. Momenty s hispánskym turistom zaberali v prvej snímke, a tak si ho preniesol aj do druhej, kde zohráva podobnú úlohu a podľa všetkého ešte vtipnejšiu.

Najpodstatnejšia je však jeho práca s filmovou hudbou, ktorú dokázal povýšiť na celkom iný level. S jej efektom sa pohral absolútne originálne a úplne poprel jej ilúziu. Tým, že hudobníci, ktorí síce nezasahujú do deja, sú v príbehu prítomní, dal hudbe svojho filmu nový význam. Muzikanti a speváčky sledujú svoju hrdinku takmer na každom kroku a jej aktivity i myšlienkové pochody vtipne a invenčne dokresľujú. A hoci môže tento zámer spočiatku pôsobiť rušivo, postupne si nás získava a stáva kompaktnou súčasťou príbehu odvážnej bojovníčky za záchranu islandskej krajiny.