|
GOLIÁŠ |
GOLIÁŠ |
Tlak vysokých nárokov a očakávaní zrejme z času na čas dolieha na väčšinu tínedžerov. Dobre sa učiť, nerobiť problémy, vychádzať s vrstovníkmi a byť vždy nápomocní svojim rodičom, to predsa dá poriadne zabrať. Stredoškolák Kimmie to má ale všetko navyše ešte aj akosi naruby. Jeho rodičia totiž po ňom chcú, aby sa stal drogovým dílerom - presne ako jeho otec, ktorý už onedlho nastúpi do výkonu svojho 16-mesačného trestu vo väzení.
Švédska dráma Goliáš je neveselý obraz pomerov v rodine na okraji spoločnosti, ktorá obetuje šťastie a budúcnosť vlastných detí pre zaistenie krátkozrakého komfortu dospelých. Rozhodne to nie je film, ktorý by ste si mali pozrieť, ak práve potrebujete povzdbudiť či ubezpečiť, že svet nie je zase až taký zlý…
Goliáš je celkom slušná severská depka a určite by si ho ako účinný liek proti kultúrnym stereotypom mali pozrieť tí, čo si myslia, že v Škandinávii všetci žijú v sociálnom blahobyte (prípadne, že im to “kazia” len počerní prisťahovalci). Rodina mladého Kima v podstate dokonale spadá do škatuľky “white trash” - otec Roland pôsobí v partii miestnych drogových dílerov a búchačov, mama doma leží s nevysvetliteľnými “bolesťami”, ktoré jej nedovolia pracovať a deti sa zúfalo snažia zorientovať v totálnom zmätku protichodných signálov, ktoré k nim okolitý svet vysiela.
Kimmie (presvedčivo stvárnený debutujúcim Sebastianom Ljungbladom) je napriek nevábnemu prostrediu, z ktorého vychádza, celkom bystrý a citlivý chlapec. O to ťažšie sa mu stotožňuje s úlohou, ktorú si pre neho vymyslel jeho otec. Ten sa z hĺbavého 17-ročného chlapca za každú cenu snaží urobiť prvotriedneho bitkára a všestranného zločinca, pri každej príležitosti ho ťahajúc medzi svojich ostrieľaných kumpánov.
Otcov nátlak sa stupňuje s približujúcim sa termínom nástupu do väzenia - v jeho neprítomnosti sa predsa ako najstaršie z jeho troch detí musí postarať o celú rodinu, inak ich exekútori čoskoro vyrazia na dlažbu aj z ich biedneho domu. Kimmie však od života dostáva aj inú šancu - mladé dievča zo susedstva ho pozýva pridať sa k nej na pracovnú stáž vo veľkoskladoch, kde by mohol urobiť prvý krok na ceste za uspriadaným životom, o akom môže doma len snívať.
|
|
Goliáš švédskeho filmára Petra Grönlunda vytvára modelovú situáciu hodnú serióznej sociologickej štúdie. Jeho mladý hlavný hrdina je vrhnutý do sveta s predispozíciami, ktoré ho, chtiac-nechtiac, zásadne ovplyvňujú. Uvedomuje si síce, že stojí na šikmej ploche, no vykročiť inou cestou preň vďaka tomu nie je o nič jednoduchšie. Na jednej strane je pod priamym verbálnych a fyzickým nátlakom autoritárneho otca a prospechárskej matky. Na druhej strane ho jeho vlastný morálny kompas núti pociťovať prirodzenú zodpovednosť za mladších súrodencov, ktorí sú v celej tejto neutešenej situácii ešte zraniteľnejší než on. V jednotlivých každodenných situáciách sa neraz dokáže zachovať podľa seba, ale postaviť sa celej tej bezvýchodiskovej situácii je naň, zdá sa, priťažká úloha.
Zápletka snímky Goliáš možno nie je úplne nepredvídateľná a objavná. Spracovaná je však celkom aktuálnym a neopozeraným spôsobom, ktorému na diváckej atraktivite pridáva aj klasická severská drsnosť a temnota. Celkom adekvátne pôsobí aj pomerne skromná stopáž filmu (88 minút). Režisér na tomto priestore dokáže zrozumiteľne a celistvo vyrozprávať všetko, čo chce. Každá scéna má svoj význam, aj metaforický, biblický titul filmu vám bude dávať pri záverečných titulkoch absolútny zmysel.
|
|
K vyššej kvalite zážitku, hádam, chýba len trošku emocionálnej “šťavy”, ktorá by diváka dokázala vtiahnuť do stiesnenosti Kimovej situácie ešte osobnejšie a naliehavejšie. Aby sa, skrátka, film posunul o kúsok ďalej od šablóny psychlogicko-sociologickej prípadovej štúdie a o kúsok bližšie k jedinečnému príbehu konkrétneho hrdinu. Na to, že ide len o druhý celovečerný titul svojho tvorcu, je však Goliáš i tak celkom zrelou drámou hodnou pozornosti.
Goliat (Švédsko, 2018, 88 min.)
Réžia: Peter Grönlund. Scenár: Peter Grönlund. Hrajú: Joakim Sällquist, Sebastian Ljungblad, Cornelia Andersson, Davina Robinson...
