|
ŠŤASTNÝ LAZZARO |
ŠŤASTNÝ LAZZARO |
Lazzaro. Inkarnácia svetskej pomoci. Si dobrák s jednoduchým pohľadom na svet, ktorý pomáha nezištne, bez postranných úmyslov a zásluh. Tvoju oddanú dobrotu si ľudia často zamieňajú s hlúposťou, prostotou obyčajného hromotĺka a pohŕdavo sa k Tebe aj správajú. No neprotestuješ, nevzpieraš sa príkazom. Ak pýtajú dúšok poctivej kávy, bez váhania plníš kanvicu. Si šťastný s tým málom čo dostávaš a zároveň bohatý tým, čo ponúkaš.
Amorálnosť tvojho príbehu začína už tam, na tabakových poliach, v lone krásneho apeninského vidieku. Celý deň počúvaš svoje meno. Keď treba hrubú silu alebo pomocnú ruku, volajú „Lazzaro!“. Ak príde na krájanie chleba, nezostanú pre Teba ani drobky. Členovia komunity roľníkov v osade odrezanej od sveta vyžívajú núkanú ochotu, čistotu duše. Je to však reťazec, aj oni sú využívaní, Lazzaro.
Zotročovanie celej skupiny má na svedomí Marchesa De Luna. Bez spojenia s okolitým svetom vás všetkých oberá o možnosti zárobku, či vzdelania. A dlh zatiaľ narastá. Dokonca aj Tancredi, ten rozmaznaný syn vašej panej, kuje plány, ktorých máš byť súčasťou. A koho využívaš ty? Nikoho. Ale nezúfaj, vlk samotár. Vyslobodenie prichádza. Ale nebude to sloboda pre Teba. Potrebuje snáď človek s úprimným srdcom a otvoreným pohľadom na okolitý svet slobodu, keď je vnútorne bez záťaže?
Za oponou sa skrýva alegorické vyobrazenie feudálneho vykorisťovania, kde žiješ v kontraste s kapitalistickým svetom, v ktorom si sa magicky ocitol. V panenskej prírode letnej žatvy si čas vnímal cez pokojné striedanie dňa s nocou a cez dlhé prechádzky po šírych horizontoch skál, tvojim útočiskom. V betónovom zhone zimného veľkomesta si však aj napriek absencii prírodných krás a hierarchickej štruktúry, zachovávaš svoju identitu.
|
|
Asertivitu prinášaš do neľahkých časov, neľudských podmienok. Tam, za horami odlúčení od sveta si tvoji spoločníci zachovávali tradície a zdali sa slobodní. Čím menej človek vie, tým je spokojnejší. Moderná spoločnosť ich vyhnala na svoj okraj a síce sú fyzicky slobodnejší, ale o to chudobnejší na duchu. Jediným slobodným si vždy bol len ty. V strede tvojej „rodiny“ tak pôsobíš ako čriepok minulosti, dávno stratená identita národa, pravá človečina. Snažíš sa, ale nepatríš sem, napriek snovej povahe tvojho bdenia. Veď uznaj, čo je to za miesto na život, kde je úspechom krádež stojanu so zemiakovými chipsami?
Realizmus v magickej podobe opantáva druhú časť tvojho smutného, ba depresívneho príbehu. Je to však aj príbeh ľudský, úprimný, plný nádherných záberov a kontrastných symbolov. Tak ako sám život má radostné momenty, ale naopak aj tie skľučujúce. Ukazuješ nám krehkosť ľudského bytia cez podobenstvo v duchu klasického filmu s prímesou tradície talianskej filmovej školy. Zmes atribútov, ktorá je tak unikátna, že dokáže vtiahnuť do epicentra udalostí a ovládnuť vedomie magickým tajomnom.
|
|
Ortieľ nad tvojim príbehom vynesú diváci a kritici. Na svojich pleciach nenesieš ľahký osud, akokoľvek si skúšaný. Preto tvoja púť určite nesadne každému. Cinefilná obec bude rada za taký skvostný kinematografický drahokam, aký ponúkaš. Väčšina konzumnej spoločnosti Ti však rozumieť nebude, nakoľko je ťažké stáť zoči voči svojim vlastným nedostatkom, neúprimnému správaniu a kritickému pohľadu na náš svet. Magicky si nás pohltil a vnútorne obohatil. Buď taký, aký si, Lazzaro. Šťastný.
Lazzaro felice (Taliansko / Švajčiarsko / Francúzsko / Nemecko, 2018, 128 min.)
Réžia: Alice Rohrwacher. Scenár: Alice Rohrwacher. Hrajú: Adriano Tardiolo, Agnese Graziani, Alba Rohrwacher, Sergi López, Tommaso Ragno, Luca Chikovani, Nicoletta Braschi ...
