|
LOLI PARADIČKA |
LOLI PARADIČKA |
Milan (Michal Iľkanin) si na živobytie zarába predajom medovníkov po jarmokoch a hodových slávnostiach. Od života toho veľa nechce - prišiel o nohu, pohybuje sa o barlách a keď práve nesedí vo svojom stánku, necháva sa sekírovať svojou autoritárskou mamičkou (Kveta Stražanová). Zo stereotypu ho však jedného dňa vytrhne mladá rómska zlodejka, ktorá si to z jeho stánku odpochoduje bez platenia s dvoma tureckými medmi. Najskôr ju chce nekompromisne udať policajtom, potom mu však prostého dievčaťa s detinskými výhovorkami a veľkými hnedými očami príde akosi ľúto. Pozve ju radšej na obed…
Zlodejka sa volá Veronka (Kamila Mitrášová) a džentlmenské gesto modrookého stánkara jej očividne polichotilo. Milana sa už tak skoro nepustí. Napokon, kam by aj šla, keď je na úteku pred otcom, ktorý ju sľúbil za ženu hocikomu, kto za nich zaplatí dlh na nájomnom a elektrine? Nesúrodá dvojica začne tvoriť pár. Milanovi nevadí, že je Veronka Rómka, ona sa zase zbytočne nepozastavuje nadtým, že Milan nemá nohu. Ale rozdýcha ich vzťah aj okolie? A má vôbec nejakú šancu? S Veronkou je to totiž napokon tak trochu ako s tou “loli paradičkou” (červenou paradajkou) v jej obľúbenej pesničke - kto si ju odtrhne…
Loli paradička, filmový projekt otca a syna Víťa a Richarda Staviarskych, mala premiéru na júnovom Art Film Feste, teraz sa konečne dostáva aj do klasickej distribúcie. Do kín vo viacerých ohľadoch prináša skutočne svieži vánok - ľahkých, uvoľnených a v najlepšom zmysle slova nezakomplexovaných žánroviek sa, skrátka, na Slovensku stále nakrúca ako šafranu. Ešte menej sa ich odohráva a nakrúca na “ďalekom Východe”. A keď si k tomu ešte prirátame ústrednú zápletku ľúbostného vzťahu medzi Rómkou a “gádžom”, vychádza z toho celkom slušná filmová raritka.
Práve zvedavosť, ako tvorcovia túto potenciálne výbušnú tému uchopili, bezpochybne patrí k najväčším lákadlám filmu. A v konečnom dôsledku práve toto môže byť vnímané na celom projekte aj s najväčšou rozporuplnosťou. Na jednej strane, je naozaj sympatické, že sa tvorcovia Loli paradičky z rómskej témy nesnažili za každú cenu vytrieskať hlboký sociálno-dramatický potenciál. Stavili radšej na čitateľný, zľahka zemitý ľudský humor a prirodzené sympatie oboch hlavných predstaviteľov - teda prvky, ktoré diváka ani na okamih nenechajú pochybovať o tom, že tento film bol nakrútený s ľahkou dušou a rovnakým spôsobom sa má naň aj pozerať.
|
|
Na druhej strane, ak by ste čakali, že tvorcovia túto príležitosť využijú na nejaké búranie kultúrnych stereotypov, budete asi trošku sklamaní. Komediálny potenciál šablónovitej charakteristiky mladej Rómky, skrátka, film žmýka až takmer do sucha. Veronka je temperamentná a vášnivá, jednoduchá aj prešibaná, nezdráha sa kradnúť, hoci bez svätého obrázka na stene ani nezaspí. A aj napriek tomu, že film dlho zdanlivo bojuje na jej strane, napokon akoby predsa len rezignovane uznal, že zo svojej škatuľky nikto len tak neunikne. I keď, nič v živote - a našťastie ani v tomto filme - nie je čiernobiele.
Scenáristickému oblúku ale v tomto prípade ťažko niečo vyčítať - koniec koncov, Staviarski nenakrúcali žiaden spoločenský manifest, ale príbeh dvoch fiktívnych postáv, s ktorým mali všetko právo sveta naložiť podľa vlastného uváženia. Trošku škoda je ale toho dvojrozmerného zobrazenia hlavnej postavy. Prirodzene charizmatická a veľmi fotogenická neherečka Kamila Mitrášová sa v prehrávaní gúľania očami a falošného zaťahovania chvíľami, skrátka, stráca. A ľahko si predstaviť, že by v tomto prípade menej bolo naozaj viac (napokon, v neskorších scénach, ako napríklad na tanečnej zábave, kde kvôli Veronke Milan dostane do zubov, (ne)herečka túto domnienku svojím prirodzeným prejavom aj príjemne potvrdzuje).
|
|
Ono, nakrútiť komédiu s nehercami je vo všeobecnosti odvážny nápad - a úplne iná situácia, ako keď neherci stvárňujú postavy v sociálnych doku-drámach (z čoho sa už na Slovensku stáva celkom slušná tradícia). Stačí sa pozrieť na to, ako zúfalo v komediálnych postavách niekedy pôsobia aj profesionálni a ostrieľaní herci… Z čisto “remeselného” hľadiska by sa ale tých slabších miest v Loli paradičke, napokon, dalo nájsť viac. Chvíľami v pozadí celkom nahlas šuští scenár, dialógy občas viaznu a scény neraz trvajú výrazne dlhšie, než divák reálne potrebuje.
Čo určite veľa divákov, naopak, ocení, to je ukážkovo autentické vystihnutie prostredia, v ktorom sa postavy pohybujú. Jarmoky, hody, stánky a maringotky, lacné hotely a sem-tam nejaká tá krčmová bitka. Do toho šarišské nárečie, pri ktorom si aj nejeden slovenský divák bude vďačne pomáhať čítaním anglických titulkov. Vidno, že tvorcovia filmu toto prostredie naozaj dobre poznajú a majú ho pozorne odsledované. Vo filme ho reflektujú verne a priamo, nekarikujú ho, nevysmievajú sa mu, ba naopak, nachádzajú v ňom aj kus romantiky. Svojím spôsobom možno išlo aj o trošku šalamúnske scenáristické rozhodnutie, ktorým sa film vyhol detailnému “simulovaniu” ešte o kus exotickejšieho rómskeho sveta. Ten vo filme vlastne sprostredkováva len samotná Veronka.
Loli paradička je v kinách naozaj ojedinelý zjav. Až taký ojedinelý, že by sme mu možno chceli pričítať kopec úloh, významov a prívlastkov, ktoré nemá - a vlastne ani nemá dôvod mať. Podstatné je, že ako ľahká a dobrosrdečná letná komédia bude pre mnoho divákov podľa všetkého veľmi slušne fungovať.
Loli paradička (SR, 2019, 89 min.)
Réžia: Richard Staviarsky, Víťo Staviarsky. Scenár: Richard Staviarsky, Víťo Staviarsky. Hrajú: Michal Iľkanin, Kamila Mitrášová, Michal Soltész, Kveta Stražanová ...
