Pohľad na seriál Ratched: akú diagnózu dávame sestre Mildred Ratchedovej?

Ak čakáte dobrú drámu o genéze stelesneného zla zvaného hlavná sestra Ratchedová, ste na zlej adrese. Toto je štylizovaná sólo zábavka a nie seriózny prequel k Preletu nad kukučím hniezdom o tom, čo stálo za zrodom ikonickej zápornej postavy. K netflixovému seriálu zo septembra minulého roka sa vraciame po tom, ako prekvapil s účasťou na Zlatých glóbusoch s 3 nomináciami, vrátane kategórie Najlepší televízny seriál – dráma.

Ctižiadostivá sestra Mildred Ratchedová sa so skúsenosťou v poľnej vojenskej nemocnici uchádza v roku 1947 o prácu ošetrovateľky v elitnom štátnom psychiatrickom ústave. Jej skutočný motív je však záchrana brata. Na túto psychiatriu sa totiž chystajú prijať známeho vraha Edmunda Tollesona. Scenár vykresľuje Ratchedovú od prvých momentov ako ostrieľanú manipulátorku a vrahyňu, ktorá efektívne a chladnokrvne dosahuje svoje ciele doslova cez mŕtvoly. Zároveň je tu snaha urobiť z nej obeť, s čím súvisí letmo načrtnuté rodinné zázemie a komplikovaný vzťah s bratom, ktorý tvorí jej kľúčovú motiváciu.

Herečka Sarah Paulson (seriály American Horror Story, American Crime Story, Mrs. America) hrá v titulnej úlohe svoj štandard. Ak sa naladíte a zmierite s tým, že žiadna druhá Louise Fletcher sa nebude konať, po druhej epizóde sa už dokážete s jej tvárou postupne stotožniť. Rovnako uveriteľný je postupne aj predstaviteľ jej psychicky vyšinutého brata a úhlavného zlosyna – Finn Wittrock. Oveľa horšie je to však s ďalším ansámblom.

Vedľajšie postavy sú plastické, plytké a jednotvárne: buď pôsobia príliš fádne (pôvodná hlavná sestra v podaní Judy Davis, ktorá je pre Mildred spočiatku veľkou konkurenciou či Corey Stoll ako súkromný vyšetrovateľ), alebo potom priam pateticky až preafektovane (Filipínčan Jon Jon Briones v úlohe excentrického riaditeľa ústavu Dr. Hanovera alebo Sophie Okonedo ako pacientka s mnohonásobnou poruchou osobnosti). Svetlou výnimkou je (spolu s Paulson) na Zlatý glóbus nominovaná Cynthia Nixon v úlohe Mildredinej lásky, podávajúca citlivý a zrelý výkon. Objaví sa tu aj Sharon Stone, ale tá je tu vyslovene len do počtu.

Výprava 40tych rokov pôsobí až príliš „vyčačkane“ a sterilne. A verte nám, že v redakcii sme filmov zo 40tych rokov videli viac než dosť. Koncept je nevhodný a štylizácia prepálená: rozdelený obraz, farebné filtre, potoky krvi. Navyše, extravagantný vizuál bičuje hudba pripomínajúca Mys hrôzy (1962, 1991) a evokujúca (vykrádajúca) majstra Bernarda Herrmanna. Scény s týmto kokteilom pôsobia neraz ako z paródie. Nádej na skutočnú dobovú atmosféru (filmu noir typickú pre 40´s) prináša presne v polovici konkrétne 4. epizóda, ale na jej konci sa to ruka v ruke s pohrávaním s hororom hodí celé do koša.

S blížiacim sa finále prichádzajú na rad obohrané dejové motívy ako milenci na úteku, trauma z detstva občerstvená kultúrnym predstavením či dobehnutie minulosti. Dočkáme sa dokonca povrchných citácií Bonnie a Clyde (1967) či Mlčania jahniat (1991), pričom – ako vieme – príbeh sa odohráva v úplne inej dobe. Je to len dôkaz toho, že tvorcovia Ryan Murphy a Evan Romansky chcú v prvom rade baviť.

Spočítané a podčiarknuté, tento štylistický mišung, často koketujúci s hororom, pôsobí parodicky. Murphy sa tu štýlovo evidentne nedokázal odpútať od  American Horror Story. Ak ste fanúšička/fanúšik výbornej knižnej predlohy Kena Keseyho (1962) či kultového, piatimi Oscarmi oceneného filmového prepisu Miloša Formana a čakáte charakterovú štúdiu legendárnej záporačky, tomuto seriálu sa oblúkom vyhnite. Dajte si radšej repete Preletu nad kukučím hniezdom (1975). Prípadným neznalcom tohto príbehu inklinujúcim k výdatnej štylizácii sa Ratchedová môže páčiť. Ide však výsostne o neambicióznu zábavu plnú prvoplánového sexu a násilia, ktorá ide veľmi po povrchu.

Hodnotenie: 4/10