FRAGILE MEMORY

Leonid Burlaka bol v 60. až 80. rokoch 20. storočia jedným z popredných sovietskych kameramanov. Dnes už však má po osemdesiatke, na ľavé oko, ktorým kedysi cez hľadáčik bedlivo sledoval hercov nevidí a s rozvíjajúcim sa Alzheimerom sa mu každým dňom viac a viac vytrácajú aj spomienky.

Než jeho pamäť a s ňou celý svet, v ktorom žil a tvoril načisto vyblednú, snaží sa ich čo najvernejšie zmapovať Leonidov vnuk Igor Ivanko, začínajúci ukrajinský filmár kráčajúci v dedových šľapajach. Jeho film Fragile Memory, ktorý spoluprodukoval aj „náš” Peter Kerekes, je pozorným portrétom umelca, ale aj celej jednej éry, ktorá sa nám vo vzťahu k aktuálnym okolnostiam môže dnes zdať vzdialenejšia než kedy predtým.

Odeské filmové štúdiá boli kedysi jednou z najvyťaženejších kinematografických inštitúcií na východ od železnej opony. Aj napriek všeobecným obmedzeniam, cenzúre a neslobode tu mali možnosť mnohí talentovaní umelci pôsobiť pomerne uvoľnene. Svoje diela mohli príležitostne dokonca predviesť na medzinárodných festivaloch a k výplate sa im mohol ujsť napríklad aj pozemok pri mori.

V takejto atmosfére mal možnosť žiť a tvoriť aj Leonid Burlaka. Úspešný kameraman, ktorý vo vrcholných dňoch svojej kariéry nakrúcal napríklad aj s Vysockým, Todorovským či Okudžavom. Aj keď jeho zadaním bola občas rýdza propaganda či schematická nuda, jeho cit pre vizuálnu poetiku dokázal dodať iskru aj menej vydareným počinom.

Svoj talent a zanietenie pre film či fotografiu Leonid prenášal aj do súkromného života. Nakrútil desiatky hodín záberov a nafotil tisícky obrázkov manželky, dcér, vnúčat, kamarátov či ciest, ktoré podnikol. No a práve archívy jeho starých záberov, zapadajúce prachom uprostred haraburdia v záhradnej kôlni, vznietili v Igorovi túžbu postaviť tentoraz kameramana na opačnú stranu objektívu.

Tak ako Burlakova chradnúca pamäť, rozpadajú sa na abstraktné fragmenty postupne aj jeho fotografie. Nekvalitná sovietska emulzia zábery z mladosti rozpíja do ťažko rozoznateľných obrazcov. Z hmly sa nesmelo vynárajú kontúry a vytvárajú rébusy, ktoré už ani samotný autor fotografií nedokáže rozlúštiť. Igor chápe, že čas je proti nemu a ak sa nepustí do záchrany dedových spomienok teraz, čoskoro nebude čo zachraňovať.

Vo filme ho vidíme, ako prechádza od krabíc s rodinnými fotografiami k archívom dávno zaniknutých odeských štúdií, kde v macošsky nahádzaných plechovkách ticho umierajú stovky filmov minulej éry. Leonid sa striedavo rozpomína a opäť zabúda na tváre a mená svojich dávnych priateľov, historky z nakrúcania, radostné chvíle s deťmi či manželkou, ktorú tiež spoznal pri práci. Igor vyhľadáva jeho starých známych, aby doplnili stratené čriepky minulosti a poskladal tak čo najcelistvejšiu mozaiku dedovej mladosti.

Film Fragile Memory, teda krehká pamäť či spomienky, je intímnym portrétom nadaného a ľudsky sympatického muža, ktorý dnes žije skromným životom v ústraní. Prináša poetickú paralelu medzi jeho slabnúcou pamäťou a blednúcimi okienkami filmu, ale aj náhľad do nerovného boja starnúcich manželov s Alzheimerom, ktorý z Leonida aj pred zrakmi divákov ukrajuje každým záberom o kúsok viac.

Zároveň však film pútavo a autenticky približuje dobu, v ktorej Burlaka prežíval vrchol svojich tvorivých síl. Predstavuje tiež pre mnohých divákov iste málo známu umeleckú minulosť Odesy, dnes tak často spomínanej v neveselých vojnových súvislostiach.

Spolu s Burlakovými filmami nám na archívnych záberoch režisér pripomína éru veľkolepých vojnových drám oslavujúcich hrdinstvá Červenej armády. Vznikali desiatky rokov od skončenia vojny, ktorá zomlela milióny Rusov aj Ukrajincov – až vtedy sa totiž toto utrpenie začalo verejne glorifikovať zoči voči eskalácii ďalšej, tentokrát „len” studenej vojny. Ťažko pri tom nemyslieť na to, čo sa v Burlakovej rodnej Ukrajine odohráva práve dnes. Film, vznikajúci ešte pred prepuknutím vojny, o tom síce nič nevraví, no aj vďaka tomuto kontextu pôsobí veľmi aktuálne.

Snímka Fragile Memory nejde nijako zvlášť po forme, no vďaka výnimočnej estetike fotografií a záberov samotného Burlaka v nej nie je núdza o vizuálne pôžitky. Igor Ivanko, pre ktorého je snímka debutom, zase demonštruje talent na ľahké, celistvé a umne poprepletané rozprávanie, ktorému nechýba rozum ani cit. Diváka hravo vtiahne do deja, aj keď možno ešte pred chvíľou o Burlakovi či odeských štúdiách ani nechyroval.

Dokument mal svetovú premiéru začiatkom júna na festivale v poľskom Krakove. Z tamojšej medzinárodnej súťaže dokumentárnych filmov si dokonca odniesol Špeciálne uznanie. Tušíme, že jeho dokončenie a premiéra neprebiehali práve za štandardných okolností. Ostáva len dúfať, že jeho tvorcovia aj protagonisti ostanú v bezpečí a Igor Ivanko svoj talent bude môcť v krajšej budúcnosti ďalej naplno rozvíjať.

Fragile Memory (Slovensko / Ukrajina, 2022, 70 min.)
Réžia: Igor Ivanko. Scenár: Igor Ivanko. Kamera: Igor Ivanko, Leonid Burlaka, Illia Yehorov. Strih: Igor Kosenko. Hudba: Marek Piaček, Mykyta Moiseev. Zvuk: Martin Merc. Produkcia: Burlaka Films (UA). Koproducent: Peter Kerekes (SK)