ROBOCOP |
ROBOCOP |
Remaky Paula Verhoevena sa začínajú množiť. Z Total Recall vznikol podivný klon s vizuálom Blade Runnera a tu sa divák nevie chvíľku orientovať. Teherán, USA, príde aj Detroit? Ale Robocop dopadol na pomery remakov celkom dobre a pokiaľ slepo nehltáte originál, máte šancu si remake solídne užiť.
Globálna firma OmniCorp dodáva do mnohých krajín svojich robotov, ktorí dokážu chrániť obyvateľov a sú nasadení do nebezpečných oblastí ako Irán či iné rozvojové miesta. Ale expanzia na americký trh je nemožná kvôli zákonu pod taktovkou konzervatívneho senátora Dreyfusa, ktorí tlačí na pílu citov a rodiny. Až keď sa detektív Alex Murphy pri vyšetrovaní dostane na hranicu života a takmer zomiera na 4. stupeň popálenín, až vtedy sa naskytne šanca nasadiť do ulíc Detroitu kyborga, ktorý má ľudskú hlavu, pár orgánov, ale robotické telo. Zločin v Detroite klesá, Alex odvádza skvelú robotu, no zároveň sa vzďaľuje rodine a jeho vyšetrovanie zasahuje do vyšších politických kruhov a hrozí, že o pár mesiacov zabojuje o svoju existenciu znova.
...najväčšie prekvapenie remakeu, ktorým je seriózna dráma hrdinu, reflexia jeho existencie, očakávania manželky a syna. Čo najskôr vidíme v povinných náznakoch (scény v domácnosti) si neskôr pýta podstatne väčšiu časť stopáže. Ako hrdina rozjíma, či a kedy sa ukázať manželke (ešte nevie, že ona súhlasila s jeho prerodom). Ako sa predstaví synovi, či sa futuristického tela zľakne alebo bude tatkovi držať palce. Príde aj nerozvážne šafárenie s citmi a schizofrénia osobnosti v tele robota: kto má navrch vo vypätých situáciach: kus ľudského mozgu alebo čip, ktorý ho poháňa? A v týchto scénach RoboCop výborne funguje až prehliadate jeho chyby, alebo zabúdate na originál. Na blockbuster za 100 miliónov je to nečakané víťazstvo.
No neduhy vyplývajú na povrch. Film nemá poriadneho záporáka. Najskôr gangstra v uliciach, potom korporáciu; celá snaha postaviť hrdinu proti niekomu vypáli naprázdno. Iste, je to prvý diel, kde ide primárne o zrod Robocopa, no možnosti si poriadne neužijeme. Škoda, sami túžime, aby niekoho poriadne vypráskal, no s veľkými robotmi z traileru má oveľa viac roboty a gangster či pár stvoriteľov vystačí na slabšiu fušku.
Akcie sú navyše zvláštne nakrútené. Úvodná prestrelka je OK. Scéna výcviku s 54 cieľmi nenadchne. Až keď sa začne RoboCop preháňať v uliciach Detroitu a ničiť ciele podľa databázy, to je oceniteľná séria scén, kedy je potenciál využitý. A finále má viac problémov, ako iba zle nakrútenú akciu: príliš trikové, zamotané, zbytočne naťahované. Brutalita prvého dielu mi kedysi vadila, ale remake je na druhej strane príliš mäkký a sám som sa pristihol, ako si hovorím, a teraz treba pritlačiť i rozprášiť nejakú gebuľu ako vtedy. Ale to sa nestane.
Gary Oldman však odvádza jeden z najlepších výkonov za poslednú dekádu a v roli vedca sa našiel. Michael Keaton si svoj part znamenite užíva. Abbie Cornish je uveriteľná a Joel Kinnaman je v civile dosť strnulý, ale v tele kyborga sa snaží a hrá celkom solídne. Herci sú svetlým elementom remaku.
Vo finále som milo prekvapený, že nový RoboCop sa celkom podaril a jeho druhá tretina je výborná. No s prvou a treťou sa spája viac kritiky. Určite odporúčam návštevu kina, lebo šanca na silnú dvojku, kde by sa už mohol mastiť RoboCop a lepší záporak - žije! A tí, čo nie ste prikovaní k originálu, prihoďte bod-dva.
RoboCop (USA, 2014, 118 min.)
Réžia: José Padilha. Scenár: Joshua Zetumer, Edward Neumeier, Michael Miner. Hrajú: Joel Kinnaman, Douglas Urbanski, Abbie Cornish