|
LABYRINT: ÚTEK |
LABYRINT: ÚTEK |
Tento príbeh sa začína vo výťahu. Thomas sa ním vyvezie na lúku obklopenú vysokými múrmi. Privíta ho skupina mladíkov s rovnakým osudom: žijú v komunite a každý deň dostávajú šancu ujsť preč. Ráno sa otvorí brána, ktorou môžu vstúpiť do záhadného labyrintu s meniacim sa pôdorysom i tajomstvami.
Bežci sem vyrážajú mapovať jednotlivé zákutia a snažia sa každý večer vrátiť späť. Tí, čo to nestihnú, rýchlo zahynú a ich meno ostáva vyryté ako krvavé memento. Nikto nevie, čo sa deje v labyrinte a čo na nich striehne. Ale Thomas je iný, má zvláštne sny, zdá sa mu o tajomnej organizácii a azda môže zmeniť údel všetkých. Alebo to bude prvá žena, ktorá sem prichádza výťahom a spôsobí ešte väčšie znepokojenie...
Labyrint má rýchly začiatok a vrhá nás in medias res, na vysvetľovanie spočiatku nie je čas, sme opantaní tajomstvom a skupinov mladíkov, čo sa domnievajú, čo sa deje. Absentuje tu dlhý prológ o vzniku sveta či situácie, tu sa hrá na nevedomosť diváka, čo je plus.
|
|
Spočiatku (prvá tretina) je tempo pomalé, ale vyvažuje to okolitá záhada a situácia, do ktorej sa mladíci dostali. Ich výlety do Labyrintu sú dobré, no počkajte do prvého zotmenia a momentu, kedy sa Labyrint prejaví naplno a pustíte takmer do gatí. Vynikajúce scény plné temnoty sú iba začiatok, pretože neskôr sa začnú ukazovať aj obyvatelia Labyrintu a začína sa takmer horor.
A Labyrint pekne strieda žáner. Od záhadného štartu sa mení na napínavý horor a ešte sa zvrtne na akciu. Nutno pochváliť najmä napínavé i akčné scény, ktoré režisér Wes Ball ukočíroval veľmi dobre. Tempo sa zrazu zrýchľuje a je čo sledovať. Brutalita limitovaná prístupnosťou sa neprejaví, ale dusno či vyšší počet obetí cítiť – Labyrint sa tu mení takmer na vyvražďovačku a la Kocka. Temnota akcii i úteku celkom svedčí a všetko tajomno sa ľahko neodhalí. Systém je premyslený, len ten koniec divákov, čo knihu nečítali, zrejme nepoteší, lebo nevysvetlí všetko. Nuž, pôvod trilógie je cítiť...
|
|
Ale oproti iným filmom je vidieť svojský prístup: žiadne vysvetlenie vopred, ani milostný trojuholník. Slečna prichádzajúca medzi chlapcov neslúži na bežné zamilovanie, čo je plus. Pri dobrej akcii i scénach napätia vynikajú viacerí mladí herci na čele s trojicou Dylan O’Brien-Will Poulter-Kaya Scodelario. Je fajn sledovať, ako si film vystačil s relatívne neznámymi tvárami a aj tie sú jeho devízou. Rovnako ako systém Labyrintu – neoplatí sa písať viac, je lepšie, ak si všetko užijete na vlastnej koži.
Je tu záhada, akcia, napätie, dynamika a záver, po ktorom budete chcieť vidieť viac. To je dobrá vizitka pre vznikajúcu sériu a fakt je, že po Hrách o život je jedna z najzaujímavejších a zatiaľ dobre sfilmovaná.
The Maze Runner (USA, 2014, 113 min.)
Réžia: Wes Ball. Scenár: Noah Oppenheim. Hrajú: Dylan O´Brien, Kaya Scodelario, Thomas Brodie-Sangster, Will Poulter, Ki Hong Lee
