INSIDIOUS: POSLEDNÝ KĽÚČ |
INSIDIOUS: POSLEDNÝ KĽÚČ |
Adam Robitel sa okrem scenáristiky po prvýkrát objavil aj ako režisér, a to rovno parádne hnusne posadnutej starenky v horore The Taking of Deborah Logan. Teraz si ale naložil na plecia „ukončenie“ ságy Insidious, ktorému jednotkou i dvojkou nastavil prevysoko latku James Wan. Robitel to ale tak ťažké nemal, s trojkou sa vyhral scenárista a herec Leigh Whannell, takže dopadla hlboko pod Wanovu úroveň. Robitel však musel Insidious: Posledný kľuč časovo nastaviť pred jednotku a dvojku, zároveň čerpať zo skúsenosti Elise s posadnutou dievčinou z trojky, aby v samotnom prequeli objasnil Elisino poslanie, prečo sa tak precízne ťahá s duchmi z temnôt.
TEXT OBSAHUJE AJ DEJ FILMU
Na plátne máme klasicky k dispozícii posadnutie nevinných mokvavými entitami, samozrejme, nie už tak súdržnú rodinnú participáciu ako pri Lambertovcoch a, hlavne, najdôležitejšiu „trojicu pátračov“, kde už strach z nepoznaného a workoholickosť v marketingovo-produktovom vybavení „firmy“ zapadá do skečovitého humoru. Jediná Elise (Lin Shaye) dokáže správne ťahať za nitky a nedegradovať Specsa (Leigh Whannell) a Tuckera (Angus Sampson) do úrovne tínedžerského komediantstva, na čo ich ale v trojke Whannell scenáristicky stále napichuje.
Úbohá Deborah Logan musí byť riadne sklamaná, ako povrchne sa jej režisér zhostil temného sveta zlých démonov. Elise s nimi statočne bojuje, odhaľuje vlastnú neblahú minulosť, no jej rodinné okolie sa od takto „obdarovanej“ dcéry vždy radšej dištancovalo. Strašná smrť Elisinej matky predikuje dcére nebyť ľahostajnou k ľuďom posadnutými neznámymi silami. Osud ju však naozaj na sklonku života zaveje do rodných končín k rodnému domu so spústou predmetov, spúšťajúcimi tryznivé spomínanie.
Bádaj si, Elise, bádaj, maj však na pamäti, že len ty jediná máš v ruke udržateľnú niť dôstojnosti toho násilného pokračovania tvojej púte od Lambertovcov až doteraz. Škaredo ťa poráža čoraz viac neprínosné duo Specs-Tucker. Vtipkujú vďaka novému podnetnému prostrediu a okolnosti prípadu odohrávajúcich sa v tvojom rodnom dome, kam vás priviedol najnovší klient, sú pre nich sekundárne. Paradoxne ich úcta nakopne až stretnutím s Elisinou existujúcou rodinou.
Divák tápe po príčinách rodinných násilností, každou smrťou sa len násobí možnosť, že zavraždenú bytosť stretneme v temnote. Elise ma k dispozícii mrte dobrých duší, aby ju priviedli na stopu záhadného stvorenia s tajomnými kľúčmi namiesto prstov. Červené dvere veselo Robitel prenieslo do prequelu, mechanizmus prenikania do „diaľav“ je zachránený a diváka obšťastňujú zvukovo preexponované ľakačky. Veď to by nebol Bishara, aby správne nenačasoval dobu strašenia nielen zvukovo, samozrejme, že sa ho dočkáme aj v závere v podobe šklebiaceho sa červeného démona.
Všetci účastníci odháňania zlých duchov sú napospol skeptickí, čiastočne však v Elise vidia jediné možné východisko. Tá sa stále hlbšie zašmodrcháva vo vlastnom detstve a postupom času (a to veľmi razantného) sa rodinné putá úspešne poja. Akoby si navždy dali odchod duchárske chmáry a pozemská pospolitosť by mala byť jedinou existenčnou rovinou bytia.
Ale bacha, vždy tu bude Bisharova grimasa pripomínať, aké to nie je ľahké, len tak „preliečiť“ aktuálny problém, keď reálne výnosy z tak plodnej kravičky menom INSIDIOUS by sa dali zužitkovať v nebodaj ďalšom pokračovaní, pričom pitvorenie osôb vôkol Elise ešte stále môže poslúžiť ako „východisko“, ako vydojiť zo ságy ďalšie milióny. Nemali by ste nebodaj záujem o takú „päťku“? Ja, našťastie, už nie... (škoda, že moja dcéra ten záujem má!)
Insidious: The Last Key (USA, 2018, 103 min.)
Réžia: Adam Robitel. Scenár: Leigh Whannell. Hrajú: Lin Shaye, Leigh Whannell, Angus Sampson, Kirk Acevedo, Caitlin Gerard, Spencer Locke...