Pondelkový maratón 5 filmov na festivale v Cannes

Pondelkový maratón 5 filmov prekladaný Phnom Penh noodle polievkou a západom slnka na pláži s nohami vo vode.

LOVING - Jeff Nichols má rok 2016 produktívny. Potom, čo na Berlinale predstavil scifi Midnight Special, do Cannes priviezol takmer povinnú tému - boj za ľudské práva zabalený v životopisnom podaní. Príbeh sa tak odvíja v jasne definovaných mantineloch, poteší aspoň fakt, že citovo nevydiera, ale decentne s odstupom dokumentuje.

I,DANIEL BLAKE - po slabšom Jimmy's Hall sa Ken Loach znova vracia k tomu, v čom sa veľmi dobre orientuje a vie to aj kvalitne spracovať - sociálny realizmus. Vďaka presnej réžii a výborným hereckým výkonom (ako bonus tu máme dvojníčku Mily Kunis) jeho obžaloba dehumanizovaného anglického soc. systému presvedčivo zapôsobí.

THE HAPPIEST DAY IN THE LIFE OF OLLI MäKKI - fínska artovka na Rockyho tému, v ktorom predpovedateľný príbeh - šperkovaný zvoleným čb štýlom je príjemnou jednohubkou. Nič viac, ale ani nič menej.

AMERICAN HONEY - pre súčasnú young generáciu to má veľký nábeh stať sa okamžite kultom. Réžia, herecké výkony, soundtrack - všetko výborné a tomuto road movie to zabezpečuje potrebnú atmosféru kombinújucu naraz nádej, ale i určitú melanchóliu z budúcnosti. Keďže ale daný životný štýl je mne osobne cudzí, nevedel a nechcel som si k filmu nájsť úplne otvorenú cestu a hlavne smerom ku koncu začali prevládať vo mne aj smutné dumky nad tým, že tento film nebude len určitým záznamom/výpoveďou o jednej generácii pre možnú spätnú reflexiu v budúcnosti, ale už teraz pre tú istú generáciu môže byť práve povzbudzujúcim utvrdením a nelichotivou inšpiráciou.

PS: Japonec znova nesklamal :)