9.0

Filmová recenzia

Poupata nepatria medzi filmy za ktoré by hovorili vysoké čísla mapujúce divácku návštevnosť, ani zvučné mena českého filmového neba. Kvalita tejto snímky je totiž ukrytá pod predajným obalom. Bezútešní sociálny kontext snímku vyčleňuje z kategórie páčivých „horko-sladkých“ komédií či trendy vzťahových rozprávok pre dospelých. Poupata s nenápadnou ambíciou prekračuje hranice svojej domovskej krajiny a rovnocenne sa stavajú k sociálnym drámam svetovej úrovne (napr. tým od bratov Dardennovcov). Víťazovo v scenáristickej súťaži filmovej nadácie RWE & Barrandov Studio pred štyrmi rokmi dalo možnosť vzniknúť tomuto surovému rodinnému dielu. Scenárista a režisér v jednej osobe, Zdeněk Jiráský nakrútil s malým rozpočtom a neopozeranými tvárami príbeh, ktorý je lepšie (viac ráz) vidieť ako (raz) prežiť.

Po tichom výpravcovi z Bíleho potoka je tu ďalší človek od českých dráh, Jarda Hrdina. I keď v železničiarskej hierarchii nezastáva Jarda tak vysoký post ako Alois Nebel, jeho zodpovednosť nie je o nič menšia. Na železničnom priecestí, v presne nedefinovanej lokalite, dohliada na bezpečnosť premávky a jej stret s cestnou komunikáciou. A keďže to nie je práca veľmi náročná, rád popri nej stavia modely zo zápaliek. Jeho manželka Kamila, tak tiež od dráh, má svoje pôsobisko na stanici. Tu sa stará o pohodlie a hygienu návštevníkov sociálnych zariadení. Medzi jej záľuby patrí nácvik viac ako dvadsať rokov starej spartakiádnej zostavy. O pracovnej kariére dcéry Agáty a syna Honzu sa divák nedozvie nič o to viac sa oboznámi s ich milostnými a partnerskými vzťahmi. Ona čaká dieťa a on sa bezhlavo zaľúbi do dievčiny ľahkých mravov. Vodu do vyostrenej rodinnej situácie prilieva Jardova chorobná závislosť na výherných automatoch.

V centre rozprávania stoja obyčajné až podpriemerné existencie aké spoločenská i filmárska obec často neoprávnene prehliada. Jiráský sa nepokúša situáciu a činy svojich hrdinov žiadnym spôsobom ospravedlňovať a ani utešiť víziou perspektívnejšej budúcnosti. Necháva ich jednoducho konať. Zatiaľ čo jeden verí na pokútne šťastie ukryté v preblikajúcej hracej skrinke, ďalší podľahne zvodným krivkám zaplatenej striptérky. Ženské postavy reagujúce o čosi racionálnejšie i napriek mylnej fixácii na vyhasnuté momenty minulosti. Naivnosť a neschopnosť vzdorovať rodinu Hrdinových postupne sťahujú až na samé dno spoločnosti. Priezvisko akým Jiráský zadefinoval „svoju rodinku“ je prestúpene iróniu. Jarda sa síce v úvodnej scéne zachová ako skutočný hrdina, no v nasledujúcich minútach presvedči o opaku. Snímka bez citového nátlaku trefne poukazuje na deštruktívne účinky závislosti. Od snahy speňažiť každú drobnosť či dar až po stratu vlastnej dôstojnosti.

Herecký výkon Vladimíra Javorského v úlohe otca rodiny je civilný a veľmi presvedčivý. Dlhšie neupravené vlasy a prázdny pohľad sú len niekoľkým maličkosťami, ktoré snímke dodávajú punc reálnosti. Svoje miesto dostala i problematika prisťahovalectva v podaní vietnamských predajcov textilu. Kamera Vladimíra Smutného vyzdvihuje čaro továrenského monštra, sídliskovej šedi í železničiarskej búdy. Priemernosť postáv sa dokonale dopĺňa s prázdnotou zabudnutého, neatraktívneho prostredia, z ktorého Smutný estetikou škaredosti vytvára pôsobivé scenérie.

V súboji o národné filmové ocenenia (Český lev a Ceny českej filmovej kritiky) sa Jiráského film stretol s príbehom rodiny Luboša Pokorného v réžii Roberta Sedláčka. V napínavom (a kvalitnom) súboji zabodovali Poupata hneď niekoľkokrát. Z oboch si odniesli cenu za najlepšiu kameru a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, a ešte dvoch levov k tomu - za najlepší film a najlepšiu réžiu. Snímka Poupata je skutočným obrazom zabudnutého sveta obyčajný ľudí. Neprináša síce pocit eufórie, no dáva možnosť zamyslieť sa nad vlastným životom. Pod nenápadným názvom sa ukrýva vydarený celovečerný debut, ktorý len tak rýchlo z hlavy nedostanete.

VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU

Poupata (Česká republika, 2011, 94 min.)
Réžia: Zdeněk Jiráský. Námet: Zdeněk Jiráský. Scenár: Zdeněk Jiráský. Kamera: Vladimír Smutný. Strih: Petr Turyna. Hudba: Martin Přikryl. Hrajú: Vladimír Javorský, Malgorzata Pikus, Marika Šoposká, Josef Láska, Aneta Krejčíková, Kateřina Jandáčková, Jiří Maryško