KULT: SE7EN

Prostredie

Celý dej filmu sa odohráva v New Yorku (2). Sedem dní v bezútešnom prostredí, kde skoro celý čas prší. Okrem toho - do exteriérov sa dostávame pomenej, väčšina deja sa odohráva v interiéroch, ktoré tiež nepôsobia práve optimisticky. Voľba takto štylizovaného prostredia sa ukázala ako výrazný atmosférický prvok. Skutočne, absolútne odcudzenie, beznádej, tmavosť, tieto všetky atribúty pomáhajú budovať už aj tak dosť depresívnu atmosféru. Prostredie je však charakterizované nielen cez zábery, Walker s Fincherom naňho odkazujú aj priamo v príbehu. Stáva sa jeho nedeliteľnou súčasťou, miestami až dejotvorným prvkom (3). V Sedem nachádzame viacero momentov, keď sa prostredie dostáva z pozície nemého "trpiteľa" deja do prvého plánu. Ako príklad môže poslúžiť scéna večere v byte manželov Millsovcov, keď sledujeme, ako párkrát prejde okolo metro. Sommerset nazve ich byt "krásnym vibrujúcim domovom", čím akoby bolo poukázané na to, že New York je okrem "mesta, ktoré nikdy nespí" aj nie príliš vhodnou voľbou na bývanie. Ďalším momentom, v ktorom presakuje kritika veľkomesta ako negatívneho javu, je telefonický rozhovor Tracy Millsovej a Sommerseta. Tracy mu volá v túžbe porozprávať sa s niekým, pričom mu povie, že v meste nikoho nepozná. Samozrejme, Tracy ako vzorná žena nasledovala manžela za prácou do New Yorku, pričom sama prácu nemá a cíti sa zrazu osamotená. Mills celé dni pracuje a ona nemá priateľov, zamestnanie, jednoducho je sama. (4)

Prostredie je dôkladne vykresľované aj technickými prostriedkami. Tlmené farby, tmavé interiéry, výrazná práca s podhľadmi tak, aby bolo vidno strop miestnosti (5), to všetko buduje depresívnu a skľučujúcu atmosféru snímky. V závere, počas posledného dňa - nedele, sa stretávame so zaujímavým paradoxom. Príbeh dospieva k svojmu vrcholu, napätie graduje, všetko smeruje k šokujúcemu rozuzleniu neľahkého prípadu. A práve vtedy aspoň na chvíľu opustíme mesto. Záverečná scéna sa odohráva na púšti, mimo mesta, kam vrah John Doe (Kevin Spacey) privádza detektívov Millsa a Sommerseta po tom, ako sa vzdal na policajnej stanici. Chce im ukázať dve posledné obete svojho plánu, posledné potrestané osoby. Detektívi ešte v tom momente netušia, aký nečakaný zvrat ich čaká počas posledného, siedmeho dňa, keď sa už všetko blíži k (zdarnému?!) koncu.

Snímanie tejto scény je podriadené gradácii deja. Presvetlené prostredie (v púšti svieti slnko) je tlmené kamerou, stále akoby nebolo prirodzené a pôsobí rovnako atmosféricky ako to mestské. Rovnako sa stretávame aj s výraznými zmenami uhla záberu, aj veľkostí, čím sa stupňuje rytmus filmu. Rytmicky je snímka spracovaná mimoriadne kvalitne ako celok. Fincher sa prejavuje ako majster gradovania atmosféry a deja, keď vyváženým spôsobom strieda scény, ktorých napätie je skutočne veľmi vysoké a relatívne pokojné scény. V nedeľu, teda v závere snímky, však tempo rastie značne rýchlo, od pomalej jazdy autom na miesto určenia, sprevádzanej dlhým dialógom detektívov a vraha, až po záverečný moment, finále celého príbehu, po ktorom nastáva akési "ticho po búrke" a film sa pomaly končí. Skutočne, v záverečných momentoch sa zvyšuje aj tempo strihu, pričom zmena veľkostí a uhlov záberov pôsobí skutočne veľmi účinne. 

Postavy

Ako som už spomenul, Sedem sa vyznačuje veľmi kvalitným charakterovým spracovaním postáv. To platí na oboch póloch, či už scenáristickom, alebo hereckom. Detektívi Mills a Sommerset sú presne definovaní profesionáli, jeden na začiatku kariéry, druhý tesne na jej konci. Z profesionálneho hľadiska sú to dva protiklady, ktoré sa stretávajú z nutnosti, pričom touto situáciou nie sú vôbec nadšení. Mills ako značne arogantný nováčik, čo si myslí, že je pripravený na všetko, a Sommerset, ktorý sa tesne pred odchodom do penzie spočiatku nechce zapliesť do tohto náročného prípadu, pretože tuší, že to bude oveľa komplikovanejšie, ako sa po prvej vražde zdá.

Ako sa dozvedáme, Mills bol na newyorské oddelenie preložený z iného mesta. Nie je to teda úplne neskúsený detektív. Jeho skúsenosti však určite nie sú dostačujúce na to, čo ho najbližších sedem dní čaká. Poznáme aj jeho rodinné zázemie. Má ženu, ktorá je tehotná, o čom sám ešte ani nevie. Zdanlivo šťastný rodinný život, ktorý vedie, sa však pod tlakom okolností prípadu výrazne zmení, dokonca v závere snímky dospeje k svojmu koncu. Tracy totiž príde rukou Johna Doea o život. David sa s tým nedokáže zmieriť a vynesie nad vrahom rozsudok smrti, pričom sa stane aj samozvaným vykonávateľom tohto rozsudku. Sommersetove varovanie, aby to nerobil, pretože by naplnil Doeov plán, nedokáže v danom momente brať do úvahy. Hnev a nenávisť vyvolané stratou milovanej osoby Davida pohltia a vo vynikajúcom hereckom prejave Brada Pitta sledujeme v záverečných minútach snímky nervy drásajúcu drámu, neúprosne spejúcu k šokujúcemu finále. Prchkosť, arogantnosť, ktorá sa predtým pri vyšetrovaní prejavovala u Millsa je potlačená, strieda ju výrazný hnev spôsobený bolesťou, zúfalstvom vyplývajúcim aj z vedomia policajných povinností a nemožnosti vykonať akt vraždy. V tomto momente si Mills zároveň uvedomuje, že ak neovládne svoje emócie, sám sa stane nástrojom v rukách Johna Doea. Brad Pitt sa bravúrne zhostil tejto úlohy, svojím vyváženým herectvom dokázal podať veľmi presvedčivý obraz o vnútornom rozpoložení detektíva, ktorý vo vypätej situácii reaguje napokon nie ako policajt, ale ako človek.

Rovnako zaujímavá je aj postava detektíva Sommerseta. So skúseným, ostrieľaným policajtom, ktorý stojí pred najťažším prípadom svojej kariéry, sa zoznamujeme nie v úvode, expozícii snímky, o jeho situácii sa dozvedáme počas nej. (6) Vynikajúcim príkladom môže byť už spomínaný rozhovor Tracy s Williamom, keď sa Tracy zdôverí jemu a on jej. Pre vnímanie postavy Sommerseta je toto azda kľúčový moment, keď sa nám predstaví inak ako z čisto profesionálnej stránky. Dozvedáme sa, že kedysi mal ženu, ktorú veľmi miloval, dokonca čakali dieťa. No táto informácia nie je až taká podstatná, ako to, čo sa skrýva pod jej povrchom. Zisťujeme, že Sommerset presadil potrat dieťaťa. Pri svojej práci získal obraz morálneho bahna a marazmu, v ktorom žijeme, a nebol ochotný priviesť do tohto sveta dieťa. Skrz túto udalosť sledujeme veľmi zaujímavý, dvojito rozohraný motív, ktorý nás môže doviesť k určitej paralele medzi Sommersetom a Johnom Doeom. Obaja si uvedomujú morálnu skazenosť spoločnosti a obaja proti nej bojujú. Sommerset si na tento boj zvolil legálnu cestu, snaží sa potláčať zločinnosť, zatiaľ čo Doe si vybral cestu násilia - povedané jeho slovami: chce "obrátiť hriech proti hriešnikovi". (7) V každom prípade, za motiváciu oboch môžeme pokladať snahu o "nápravu" spoločnosti. Je pritom zaujímavé sledovať, ako túto líniu Walker s Fincherom konštruujú. Je totiž jasné, že Sommersetove zásluhy sú iba zrnkom piesku v púšti a že k uvedomeniu si viny spoločnosti skôr prispeje pôsobenie Johna Doea. O tom sa ľudia dozvedia, budú o ňom s najväčšou pravdepodobnosťou hovoriť ako o náboženskom fanatizme jedného psychopata. Je však nepochybné, že bude mať na spoločnosť väčší vplyv ako Sommersetove 36-ročné pôsobenie. Niečo podobné nachádzame v Klube bitkárov, kde sa skupina anarchistov stáva varovným mementom stavu spoločnosti. Aj v Hre režisér odsudzuje základné "hodnoty" spoločnosti, ktorými sú peniaze, moc, sláva atď. (8)

Tracy Millsová sa vo filme objavuje (podobne ako John Doe) pomerne málo. To, čo o nej vieme, som už uviedol vyššie. Čo je však zaujímavé, je fakt, že napriek malému priestoru, ktorý sa dostáva tejto postave, sa stane hlavným prvkom v rozuzlení. Práve ju totiž Doe zabije, čím sám zo seba spraví nedielnu súčasť svojho plánu. Jeho hriechom je závisť: závidí Millsovi jeho harmonický, usporiadaný rodinný život. A v neposlednom rade, obráti Millsov hriech, ktorým je hnev, tiež proti sebe: Mills v hneve zastrelí vraha svojej ženy (a ďalších šiestich obetí, ktoré sa však v konečnom dôsledku stávajú pre Millsa irelevantnými: trestá smrť manželky).

S Johnom Doeom sa okrem záverečnej scény stretávame vo filme dvakrát. Raz na mieste činu, pri obhliadke detektívmi, keď v prestrojení za fotografa robí snímky Millsa. Druhýkrát keď sa detektívom podarí zistiť, že pravdepodobným páchateľom je on a idú do jeho bytu. Okrem týchto okolností sledujeme iba jeho "diela", morbídne vraždy, "trestajúce" zlé skutky ľudí. Napriek tomu je práve Doe hlavnou postavou: celý dej sa točí okolo neho. Aj keď ho aspoň do určitej miery spoznávame počas nedele, keď sa pri rozhovore s detektívmi odkrýva jeho motivácia, dozvedáme sa o monštruozite jeho plánu, čiastočne prenikáme do jeho mysle. Výkon Kevina Spaceyho vyvoláva zimomriavky na chrbte: John Doe v jeho podaní je "obyčajný" človek, ktorého môžeme stretnúť na ulici. Na prvý pohľad ničím nevybočuje, nie je ničím výnimočným. No za touto maskou sa skrýva skutočné monštrum, psychopat, maniak, ktorý svoje šialené činy pokladá za "poslanie", ktoré mu bolo nariadené z vyššieho princípu. Práve táto "obyčajnosť" vyvoláva v záverečnej časti nepríjemné pocity, najmä v momentoch, keď Doe oznamuje Millsovi, čo spravil s jeho ženou. 

Symbolika Sedem

Sedem je na detektívny film neobvykle presýtený rôznymi symbolmi. Či už je to číslo sedem, implikované v názve, ktoré sa vo filme vynára vo viacerých kontextoch, alebo viacero ďalších (púšť a iné). (9)

Číslo sedem označuje v prvom rade sedem smrteľných hriechov. Obžerstvo, lakomstvo, pýcha, závisť, smilstvo, hnev a lenivosť - sedem priestupkov proti Bohu. Walker s Fincherom stavajú film práve na tomto momente: tieto priestupky sú v dnešnej spoločnosti bežne akceptované. John Doe však nesúhlasí s týmto prístupom. Rozhodne sa trestať hriešnikov, aby poukázal na to, v akom stave sa ocitá spoločnosť, ktorej morálne hodnoty sú značne relatívne. V súvislosti s číslom sedem sa objavuje ešte jeden hlavný kontext: dej sa odohráva počas siedmich dní - od pondelka do nedele. Tento fakt akoby implikoval ďalší rozmer Doeovho plánu. Jeho dielo nadobúda skrz tento moment vyššiu, Božiu úroveň. Podľa biblickej tradície Boh stvoril svet za sedem dní. Takisto Doe presvedčený o božskom pôvode svojich činov uskutoční svoje "dielo" počas siedmich dní. John Doe prichádza v nedeľu na policajnú stanicu, dobrovoľne sa vydáva do rúk policajtov (divák ešte v tom momente netuší, že ide o posledný krok vedúci k naplneniu jeho plánu). Zavedie Sommerseta a Millsa do púšte, kde sa všetko uzavrie. "Dielo" je na siedmy deň zavŕšené.

Keď sme v súvislosti s prostredím, v ktorom sa príbeh filmu odohráva, spomínali púšť ako jediný priestor mimo mesta, táto opäť nadobúda biblický rozmer. Doe sa nechá odviezť do púšte, akoby sa chcel priblížiť prorokom, ktorí často pôsobili na púšti. Akoby sa teda stával moderným "prorokom" (a "stvoriteľom" zároveň). Morbídnosť tohto plánu je dokonalá: na púšť prichádza auto zásielkovej služby, ktoré donesie v balíku hlavu Tracy Millsovej. Keď sa to dozvie Mills, preberá v návale hnevu úlohu sudcu a popravcu zároveň, vynáša i vykonáva nezvratný rozsudok. Všetko sa uzatvára. Vrah, šialenec je "potrestaný", pričom nakoniec práve Mills naplnil jeho plán. Paradoxné postavenie Millsa do úlohy toho, kto zavŕši toto zvrátené predstavenie, má nepochybne obrovský emočný dosah. Zároveň sa stretávame s bizarným happy-endom: vrah je síce spravodlivo potrestaný (aj keď nie celkom korektným postupom), no napriek tomu sa mu vyprovokovaním Millsa k finálnemu aktu hnevu podarilo dokonať, čo začal. Pohrávanie sa so schematickými happy-endmi je typické aj pre Hru či Klub bitkárov. Vo všetkých troch prípadoch sa film končí zdanlivo otvorene: postavy uzatvárajú časť svojho života, pričom je jasné, že pred nimi sa otvára niečo ďalšie, čo sa už odohráva mimo filmového priestoru.

Technické spracovanie

Technické spracovanie snímky som už čiastočne spomenul v predchádzajúcom texte. Preto len dodám, že kameramanom filmu bol Darius Khondji, ktorého obrazové kompozície a zaujímavá práca pri snímaní interiérov pôsobia skutočne autenticky a vyvolávajú deprimujúce pocity. Strihová skladba je skvelo rytmicky vyvážená (strihačom bol Richard Francis-Bruce). No a nakoniec hudba Howarda Shora dokonalým spôsobom dotvára výsledný dojem. Všetky zložky filmového výrazu tak nachádzajú v diele svoje uplatnenie, pričom tvoria takmer dokonalý harmonický súlad.

Film Sedem režiséra Davida Finchera sa nezmazateľným spôsobom zapísal do dejín žánru thrilleru, rovnako ako do povedomia filmovej kritiky a diváckej obce. Majstrovské dielo, kvalitne spracované po všetkých stránkach filmárskeho kumštu, si preto nepochybne zaslúži pozornosť. A aj označenie kult.

Citované filmy:

Sedem (Se7en, r. D. Fincher, USA, 1995)
Votrelec3 (Alien3 , r. D. Fincher, USA, 1992)
Hra (The Game, r. D. Fincher, USA, 1997)
Klub bitkárov (Fight Club, r. D. Fincher, USA, 1999)

Zdroje:

www.imdb.com
https://www.newline.com/sites/seven/
Fuka, F.: Sedm. Cinema, 1996, číslo 3 (zošit 59)

Poznámky:

(1) Číslo sedem nadobúda vo filme viacero významov. Polyvalentnosti tohto motívu sa budem venovať ďalej.
(2) Zaujímavým faktom je, že aj keď sa príbeh odohráva v New Yorku, nakrúcalo sa v Los Angeles a Filadelfii.
(3) Fincher podobným spôsobom narába s prostredím aj vo svojich dalších filmoch. V snímkach Hra a Klub bitkárov sa opäť stáva veľkomesto významným faktorom, ktorý determinuje nielen príbeh, ale do určitej miery aj konanie postáv. Fincher sa z určitého aspektu stáva neúprosným kritikom tohto prostredia, ktoré je pre neho značne negatívne, a tak nám ho ukazuje i vo svojich dielach.
(4) Opäť výrazná kritika "amerického sna" zo strany autorov: vzorný pár, ktorý je spolu už od strednej školy a na prvý pohľad je šťastný. Majú pomerne luxusne zariadený (klasická fincherovská irónia z neho spraví "vibrujúci") domov, Mills má slušnú prácu, žena sa nemusí starať o živobytie. Napriek tomu idú Fincher s Walkerom ďalej: poukazujú na fakt, že vo veľkomeste dochádza k absolútnemu odcudzeniu, keď je človek často odkázaný sám na seba, keď vzťahy nemajú veľa priestoru. Preto je pochopiteľné, že Tracy sa zdôverí práve Sommersetovi.
(5) Tento typ snímania využíva už Orson Welles, ktorý pôsobil v Hollywoode od 40. rokov.
(6) Charakteristický rys Walkerovho scenára: postavy (resp. Mills a Sommerset, s ostatnými sa vo filme stretávame až neskôr) sú v expozícii vykreslené iba na najzákladnejšej úrovni. O pohnútkach ich činov či zmýšľania sa dozvedáme až počas filmu, keď sa nám odhaľujú jednotlivé aspekty ich charakterov.
(7) Tu sa vynára otázka, ktorá má do činenia možno viac s kresťanskou etikou, a síce interrupcia (kresťanským náboženstvom postavená na úroveň vraždy, čiže hriechu). Sommerset, ako vieme, presvedčil svoju partnerku, aby si dala dieťa vziať. Problém interrupcie je veľmi háklivý, čo sa týka definície potratu ako vraždy. Walker s Fincherom tento motív síce vo filme nadhodia, no nevenujú sa mu. Je tu iba spomenutý a je ponechané na divákovi, aby si ho dotvoril podľa svojho.
(8) V recenzii Františka Fuku na film Sedem, uverejnenej v Cineme 3/1996 (zošit 59), čítame: "Sedm je filmem, který se vymyká bežné hollywoodské produkci, a kdyby v hlavních rolích nefigurovaly hvězdy formátu Brada Pitta a Morgana Freemana, zapadl by bezproblémově do proudu nezávislých filmů ´nemilosrdně nastavujících zrkadlo´ postindustriální a morálně zdevastované západné civilizaci, která svým chováním popírá zákony, na kterých byla vybudována". Tento citát by sa dal použiť aj v prípade filmov Hra a Klub bitkárov.
(9) Tvorcovia sa s číslom sedem pohrali naozaj detailne: v úvodnej sekvencii sa všetky čísla budov začínajú na 7, Sommersetova kancelária má číslo 714 apod.