V roku 1949 nastúpi nezamestnaný učiteľ hudby Clément Mathieu ako odborný asistent na internátnu školu pre problémové deti.Mimoriadne prísny riaditeľ školy Rachin má i napriek sparťanskej výchove problém udržať u žiakov disciplínu. Mathieu sa o to pokúša po svojom. Začne ich učiť spievať...a zmení im tým život. Obrázky spojené s detstvom nosíme v sebe celý život. Pominuteľné radosti i strasti vždy prebijú nové a intenzívnejšie udalosti. Tie staré zahadzujeme ako nepotrebné veci a zabúdame na ne. Ale len zdanlivo. Všetko sa nezmazateľne vrýva do nášho podvedomia a býva z času na čas oživené zdanlivou maličkosťou. Stačí napríklad, aby zaznela jedna hudobná nota, jedna melódia alebo pieseň a spomienky priplávajú ako vzdialená ozvena. Takí sú aj Slávici v klietke. Prísna internátna škola, nezbedné deti, spevácky zbor, ktorý ich spojí – nezabudnuteľné symboly detstva. Možno, že práve také spomienky rezonovali v hlavách 6,5 mil. divákov vo Francúzsku, ktorí sa od uvedenia kín prišli na film Christophe Barratiera Slávici v klietke pozrieť. Dôležitým komponentom v Slávikoch v klietke je hudba, ktorá sa stala doslova ďalším hercom. Niet divu, že si s ňou dal hudobne založený režisér takú prácu. „ Chcel som sa vyhnúť farbe „detského zboru“ s typickými vianočnými koledami a táborákovými popevkami. Hudba musela byť skutočne silná, potreboval som dojemný existujúci repertoár. Hudba, ktorú v príbehu počujeme, strieda žánre a aranžmán podľa vývoja postáv“, hovorí režisér.