Juha

Juhani Aho patrí medzi najvýznamnejších fínskych a všeobecne škandinávskych spisovateľov prvej polovice 20. storočia. Vo svojom diele vychádzal z folklóru a špecifík života fínskej spoločnosti. Román Juha (1911) patrí k jeho najslávnejším dielam. Filmová adaptácia v podaní Aki Kaurismäkiho je v mnohom ojedinelá. V časoch vyspelej filmovej technológie – 88 rokov po prvom vydaní románu – sa Kaurismäki rozhodol nakrútiť film o Juhovi ako nemý. V tomto rozhodnutí jednak vzdáva hold priekopníkom kinematografie (román Juha vyšiel prvýkrát v dobách nemého filmu), ale tiež sa tu originálnym spôsobom snaží popasovať s kanonickým dielom fínskej literatúry a to tak, že sa vzdáva jedného z najvýraznejších prostriedkov súčasného filmového realizmu – slova. Príbeh filmu je veľmi jednoduchý a spĺňa štandardnú schému, typickú pre filmové diela pred vynálezom filmového zvuku (napr. Erotikon Gustava Machatého). Juha s manželkou Marjou žijú na vidieckom statku, väčšinu času trávia na poli a úrodu predávajú na trhu. Všetko sa však zmení, keď sa v ich príbytku objaví sveták Shemeikka, ktorému sa neďaleko pokazil automobil a nechcene strávi v domčeku dva dni. Semienko rozvratu je zasiate, Marja musí odolávať pokušeniu a porovnáva staršieho, ale dobrého manžela so svetaznalým, zvodným záletníkom. Hrdinov čaká ťažká skúška charakteru a vzťahu. Juha je film, ktorý v Kaurismäkiho filmografii vyčnieva z niekoľkých dôvodov: napríklad do extrému dovedenou známou tendenciou minimalizovať všetky dialógy. Tiež sa v snímke veľmi intenzívne ukazuje Kaurismäkiho láska ku kinemtografii. Namiesto zvyčajne letmých odkazov na tvorbu Bressona či hollywoodských klasikov celým dielom vyjadruje láskavý a obdivný vzťah k umeniu pohyblivého obrazu.