Veľká nádhera

Svojím najnovším filmom Veľká nádhera sa medzinárodne úspešný a oceňovaný taliansky režisér Paolo Sorrentino vracia k osvedčenej spolupráci so slávnym hercom Tonim Servillom (spoločne nakrútili filmy L´uomo in più, 2001; Následky lásky, 2004; Il Divo, 2008), držiteľom viacerých Cien David, udeľovaných Talianskou filmovou akadémiou, a ceny Zlatý Glóbus v kategórii Najlepší herec za film Gomorra (2008).Po obrazovo i hudobne atraktívnej road-movie Sorrentino siaha po osvedčených prostriedkoch jeho jedinečného filmového štýlu a opäť prináša vizuálne podmanivú komediálnu drámu o hľadaní zmyslu vlastnej existencie a zmierení sa s večne plynúcim časom a starnúcim telom. Príbeh starnúceho spisovateľa a novinára Jepa (Toni Servillo, Sorrentino zasadzuje do prostredia “trblietajúcej” sa vysokej smotánky podmanivého Ríma a po vzore filmových velikánov Federica Felliniho a Michelangela Antonioniho podáva kritiku súčasnej spoločnosti, žijúcej v povrchnosti, pretvárke a zaslepenosti.Zúfalý Babylon zbohatlíkov, politikov, zločincov, filmových hviezd, umelcov, intelektuálov, ale aj komplikovaných i nestálych vzťahov ožíva v starovekých budovách a gigantických vilách Ríma a sledujeme ho očami rozčarovaného Jepa, večne sa utápajúceho v pohári gin tonicu a vo víre nekonečných party. A nad tým všetkým stojí Rím ako krásna, no mŕtva diva.Už v úvode filmu nás Biggazziho obrazové kompozície, závratné uhly záberov a snové zmeny veľkosti záberov vtiahnu do slnečného zvodného Ríma, kde sa nám spod majestátnych diel rímskych a svetových dejín umenia odkrývajú drobné postavy ľudí, pôsobiacich bizarne až exoticky. Dvojpólovosť života a umenia a hľadanie skutočnej krásy sú kľúčovými motívmi Sorrentinovej snímky, poukazujúcej na to, že pod nablýskaným, ale aj nie príliš vábnym povrchom sa môže skrývať oslnivá krása.Film bol uvedený v Hlavnej súťaži MFF Cannes 2013, kde bol nominovaný na Zlatú palmu.