Vo filme Ľudský rozmer sa divák v piatich kapitolách zoznamuje so 40-ročnými skúsenosťami architekta Jana Gehla s mestským plánovaním a sleduje, či je možné medzi budovami vytvárať život. Ľudský rozmer je dokumentárne sci-fi z budúcnosti, ktorá už nastala. Veľkomestá ako stroje na bývanie a prácu, medzi ktorými sa prepravujeme autami. Sú skutočne dobrými miestami pre život? Sú moderné, impozantné a očarujúce. Obyvatelia miest však čelia surovinovej kríze, zmenám klímy, osamelosti a závažným zdravotným problémom. Mestá sa zatiaľ riadia štatistikami, katastrami, racionálnymi výpočtami dopravných tepien a snahou o maximálnu funkčnosť. Čo sa stane, keď do stredu našich výpočtov umiestnime človeka a jeho potreby? Architekt - vizionár Jan Gehl a jeho kolegovia sa snažia oslobodiť mestá od nadvlády automobilov a vytvoriť priestor pre chodcov a cyklistov. Chcú navrhovať mestá ako miesta pospolitosti a blízkosti. Chcú si "vziať späť verejný priestor." Takéto uvažovanie podporujú architekti a urbanisti z celého sveta od Kodane, cez New York, Melbourne, Dháku, až po Peking…