Maďarský film O tele a duši, prostredníctvom ktorého sa režisérka Ildikó Enyedi vrátila po dlhých osemnástich rokoch na medzinárodnú scénu, je nekonvenčná love story dvoch odlišne zmrzačených ľudí: starnúceho finančného riaditeľa bitúnku a mladej uzavretej kvalitárky mäsa. Obaja hrdinovia, postupne ohromení zistením, že majú rovnaké sny, sa ich postupne pokúšajú spoločne plniť. Ľahko excentrická, taktilná i odťažitá romanca s prvkami každodennej drámy a čiernej komédie sugestívne tematizuje dualitu bdelosti a snenia, beštiality a humanity, duše a tela. Film, ktorý nenásilne spája chladné pozorovanie a nezvyčajnú emocionalitu ťaží z výraznej vizuálnosti: z precíznych geometrických kompozícií, neokázalého prelínania lyrickosti a brutality, symbolického využitia farieb i sústredenej práce s hercami. Je to celkom pochopiteľné, že si práve tento film, ktorý medzi riadkami a pomocou snových metafor hovorí o mnohých súčasných spoločenských traumách, odniesol z tohtoročného Berlinále hlavnú cenu – Zlatého medveďa.