Javier Bardem exceluje v tejto tak trochu čiernej komédii ako človek, ktorého by si v práci nad sebou želal mať každý. Ako dobrý šéf. Jeho postava tvrdí, že zamestnanci továrne sú preňho ako vlastná rodina. Pre ich dobro by urobil takmer čokoľvek. Otázkou však je, či o to jeho zamestnanci naozaj stoja. Snímka Dobrý šéf tento rok triumfovala na udeľovaní španielskych filmových cien Goya, z ktorého si odniesla celkovo šesť ocenení vrátane hlavnej ceny za najlepší film, za réžiu, scenár a herca v hlavnej úlohe. Stala sa teda najlepším španielskym filmom minulého roka.
Julio Blanco (Javier Bardem) nie je žiadny neosobný korporátny manažér, jeho továreň na priemyselné váhy Básculas Blanco je rodinná firma, ktorú viedol už jeho otec. Všetkých tu pozná, všetci poznajú jeho a on berie rodinné podnikanie naozaj vážne. „Viete, že sme so ženou nemali deti. Mojimi deťmi ste vy všetci,“ pripomína svojim zamestnancom. Na stenách jeho kancelárie už visí poriadna zbierka diplomov za vzornú firmu a teraz si predsavzal získať ďalšie uznanie – regionálnu cenu za najlepší podnik. O niekoľko dní príde do továrne komisia na udeľovanie cien a všetko musí byť tip-top. Lenže práve v tom okamihu sa všetko začne rúcať. Vedúci výroby Miralles, inak spoľahlivý profesionál, je teraz úplne mimo, pretože doma rieši manželské problémy. Vedľa továrne demonštruje nedávno prepustený José a máva transparentmi, na ktorých nestojí nič, čo by mala komisia vidieť. A aby toho nebolo málo, je tu Liliana, nová stážistka na marketingu. A Julio Blanco má skrátka na stážistky slabosť. Obzvlášť na tie, ktoré si rady nechajú zaviazať oči...