MONGOL - DŽINGISCHÁN

Bodrov nenávideného krutého dobyvateľa zobrazil ako čestného a spravodlivého hrdinu, ktorý bojuje proti bezpráviu, teda obraz Džingischánovej mladosti je príliš zidealizovaný. Aj keď je značná časť filmu podaná v mytologickej rovine. Bodrov dokázal tento potenciál využiť aj bez zbytočných trikových sekvencií. Vzniká tak zvláštny hybrid. Na jednej strane Bodrov zachováva historicky uveriteľné prostredie (kostýmy, výber lokácií), no príbeh o historickej postave sa viac podobá na legendu ako na rekonštrukciu doby života mladého Džingischána. Teda o historickej vernosti sa v žiadnom prípade hovoriť nedá. Predsa len Temudžin respektíve Džingischán, je nielen v Mongolsku vnímaný ako legendárna postava a tak táto poloha môže byť celkom legitímna.

Ďalším mínusom je lineárna štruktúra príbehu, ktorá neponúka žiadne napätie a ani len náznak dejových zvratov. Temudžin je totiž predurčený vyhrať za akýchkoľvek okolností, pretože všetky proroctvá sa zákonite musia naplniť. Tiež na vykreslenie charakterov jednotlivých postáv akoby nebol priestor a dialógy pozostávajú zväčša z banálnych a predvídateľných slovných prejavov. Čo je škoda, pretože herec Tadanobu Asano, ktorý stvárnil Temudžina môže ponúknuť oveľa viac. Nemožno však tvrdiť, že ide o vyslovene nudný film. Plusom je práca s kamerou. Dlhé a pomalé jazdy a v spojení s krásnou krajinnou scenériou nielen mongolskej stepi, vytvárajú veľkolepú atmosféru a upútajú svojou vizuálnou rozmanitosťou aj vďaka použitiu farebných filtrov, ktoré obraz ladia do odtieňov kovovej modrej. Za povšimnutie stojí aj skvelá hudba fínskeho skladateľa Tuomasa Kantelinena. 

Už dlhšiu dobu možno vnímať istú snahu ruských filmov tvorcov s „vyšším“ rozpočtom (pri filme Mongol dosiahol 10 miliónov amerických dolárov) priblížiť sa k hollywoodskej produkcii. Bodrovovi sa to nie celkom podarilo a je otázne, či išlo o zámer alebo neschopnosť. Ak by jeho ambiciózny plán nakrútiť ešte ďalšie dve pokračovania naozaj vyšiel, bude podstatné, ako sa postava Temudžina bude vyvíjať a či jeho zidealizovaný obraz naďalej pretrvá. Napriek tomu, že snímka Mongol formálnymi prvkami nič nové neprináša, je zaujímavé sledovať, ako sa európsky režisér dokáže priblížiť tematicky, štýlom a preferovaním minimalistického hereckého prejavu (ale na druhej strane aj explicitne zobrazovanému násiliu) filmovým charakteristikám známych najmä z produkcie východoázijských filmových tvorcov. Aj keď Mongol ako pomôcka pre vyučovanie dejepisu rozhodne neposlúži.