5.0

Filmová recenzia

Ďalším trpko-sladkým dielkom severskej kinematografie, ktoré sa pod vedením Asociácie slovenských filmových klubov predstaví tuzemskému divákovi je snímka s chytľavo pozitívnym názvom Happy happy. Debutujúca nórska režisérka Anne Sewitsky a scenáristka Ragnhild Tronvoll sa ženským pohľadom zamerali na partnerské spolunažívanie s prímesou irónie a severského humoru. Viac ako optimizmom prekypujúci distribučný názov film vystihuje ten pôvodný - nórsky Sykt lykkelig, ktorý možno (voľne) preložiť ako "Neskutočne šťastná".

Usmievavá Kaja žije s manželom Erikom a synom Theodorom idylickým rodinným životom na samote, ďaleko od rušného mestského života i ďalších ľudí. Všetko sa ale zmení, keď sa do domu v blízkom okolí nasťahujú noví nájomníci. Sigve, Elisabeth a ich adoptívny syn Noa zosobňujú Kajine nesplnené sny. Svoju prítomnosťou jej dodávajú odvahu prekonať hranice vlastného života a posunúť sa ďalej. Slepý obdiv i partnerská dokonalosť, ale skrývajú svoje tajomstvá, ktoré sa postupným susedským zbližovaním vyplavia na povrch.

Hlavná hrdinka na prvý pohľad oplýva bezstarostnosťou a spokojným rodinným životom. Čím pohodovejšie sa mladá, pohľadaná učiteľka nemčiny a výtvarnej snaží pred okolím vystupovať tým viac jej široký úsmev mrzne v neprirodzený kŕč maskujúci nevydržateľné muky. Kaja spoločne so svojim manželom predstavujú starousadlí pár, fungujúci v chladnom citovo vyprázdnenom vzťahu. Rané bozky sa v ich podaní menia na rutinu a nočne objatia budia odpor podnecujúci nenávisť. Impulz k uvedomeniu si vlastných potlačených nedostatkov manželského spolunažívania vnesú do ich domácnosti nový susedia. Láskou prekypujúci Sigve a Elisabeth nastavia Kaje a Erickovi zrkadlo úspešne fungujúceho páru s ktorým sa druhá strana začne silne konfrontovať.

Sewitsky sa vo svojom filme zameriava na problémy manželstva (a života v dvojici celkov) ako je strata záujmu o partnera či nevera. Na jednom konci je Kaja s Erikom zosobňujúci negatíva partnerstva ako zovšednenie a arogantné opovrhovanie partnerom. I napriek chvíľkovej hyperbolizácii možno v ich prípade hovoriť o manželstve „na oko“, bez lásky. Elisabeth a Sigve naopak predstavujú „novú krv“ plnú vrúcnych prejavov emócii a vzájomného porozumenia. Očarovanie čerstvo prisťahovanými susedmi jej teda na mieste. Tam kde si dvaja nedokážu pomôcť sami musí vstúpiť niekto tretí, aby vyhasnuté city Kaji a Erika opäť prebudil k životu. Sila severskej kinematografie netkvie len v obraze drsného premenlivého podnebia, ale i v mrazivej reálnosti príbehu, čo ide ruka v ruke s neopozeranými, (v našich zemepisných šírkach) neznámymi hereckými tvárami. Happy happy predstavuje realisticky presvedčivý príbeh aký sa môže stať komukoľvek, kdekoľvek na svete. Výrazne postavenie sa v snímke dostáva hudba.

Mužským kvartetom vstupujúcim do príbehu mimo líniu deja sa film otvára, cyklicky uzatvára i rozdeľuje do niekoľkých celkov, stupňujúcich vývoj partnerských vzťahov. Hudba figuruje i v samotnom rozprávaní. Spevokol sa stane miestom splneného sna a zároveň sa v jeho priestoroch sa odohrá jeden z podstatných zlomov posúvajúcim dej i postavy dopredu. Všetko napokon vyvrcholí Kajinim slávnostným sólom demonštrujúcim jej osobné vnútorne prezretie.

Pre Annu Sewitsky je to (zatiaľ) len prvý kontakt s veľkým plátnom a preto pri niekoľkých zbytočných absurditách či nasilu implantovaných scénach a postavách, dokáže divák jedno očko privrieť. Oveľa ťažšie sa mu bude znášať Kajina kŕčovitosť a preexponovaný milostný trojuholník ak sa momentálne nenachádza v tom správnom psychickom rozpoložení, aké od neho snímka vyžaduje. Titul Happy happy patrí medzi diela ktoré neurazia, ale zároveň ani nenadchnú, ak teda práve nepociťuje partnerské odcudzenie vo vlastnom vzťahu, či vo svojom okolí.

Sykt lykkelig (Nórsko, 2010, 88 min.)
Réžia: Anne Sewitsky. Scenár: Ragnhild Tronvoll. Kamera: Anna Myking. Strih: Christoffer Heie. Hudba: Stein Berge Svendsen. Hrajú: Agnes Kittelsen, Joachim Rafaelsen, Maibritt Saerens, Henrik Rafaelsen, Oskar Hernaes Brandso, Ram Shihab Ebedy, Heine Totland