|
OSPALÁ ZÁTOKA |
OSPALÁ ZÁTOKA |
Ospalá zátoka, to je bláznivá komédia s prvkami klasickej staromódnej detektívky. Na svoje si prídu najmä milovníci absurdného humoru, ktorým nepokazí náladu ani nejaký ten kanibalizmus, incest či ženská hystéria. Vy ostatní sa však radšej majte na pozore – odvážne uletená dvojhodinovka francúzskeho filmára Bruna Dumonta (miniséria P'tit Quinquin) totiž váš jemnocit šetriť naozaj nebude.
Píše sa rok 1910 a v odľahlej zátoke na severnom pobreží Francúzska sa stretávajú dva kontrastné svety: úzkoprsí mešťania, ktorí sa prišli do svojho extravagantného letného sídla rozplývať nad krásami prostého vidieckeho života – a skutoční vidiečania, ktorí tu pánu Bohu za chrbtom žijú svoje lopotné životy zberačov mušlí, prievozníkov turistov či rybárov. Hoci sa tu nedeje zdanlivo vôbec nič, čo by stálo za zmienku, všetko sa zmení sériou záhadných zmiznutí na miestnej pláži. Na miesto prichádza odhodlaný, hoci aj riadne neohrabaný vyšetrovateľ Machin a chystá sa miestne osadenstvo, bez ohľadu na ich triedny pôvod, poriadne podusiť.
Životmi zdegenerovaných buržujov z rodu Van Peterghemsovcov a (ešte zdegenerovanejších) divochov z miestnej rodiny Brufortovcov však otrasie ešte jedna záležitosť. Je to prazvláštny románik, ktorý sa zrodí medzi zástupcami ich adolescentných generácií: bohatým dievčatkom s genderovou krízou Billie a šušľajúcim plachým Ma Louteom Brufortom. Pod tlakom všetkých týchto činiteľov sa začnú postupne odkrývať tie najtemnejšie rodinné tajomstvá oboch strán, a to poriadne nahlas a emotívne.
Roztopašná francúzska komédia Ospalá zátoka je dvojhodinovým voľným prúdom satirickej kultúrnej sebareflexie, absurdne pitoreskného humoru a hereckých výkonov, ktoré vás navždy oberú o stereotypné vnímanie hviezd, ako je Juliette Binoche, Fabrice Luchini či Valeria Bruni Tadeschi. Neplatia tu žiadne dramaturgické zvyklosti, väčšina z postáv neprechádza žiadnym vývojom – a ani samotný dej, napokon, nemá veľa pevných bodov.
|
|
Navzdory tomuto odľahčeniu sa ale môžete tešiť na prvotriedne nakrútené exteriéry, prekrásnu paletu farieb a úchvatné kompozície, ktoré by sa pokojne mohli vynímať aj na veľkom maliarskom, nie len filmárskom plátne. Lenže kým na vizuálnych kvalitách tejto snímky sa, pravdepodobne, zhodneme naozaj všetci, jej obsah, či možno skôr spôsob jeho dramatizácie, už patrí k výrazne menšinovejším záležitostiam.
Tie najlepšie vtipy obvykle bývajú zároveň aj najkratšie – prekvapivé, trefné, stručné, ani slabší rozprávač na nich nemá čo pokaziť. A v prípade Ospalej zátoky je práve dĺžka jedným z hlavných nepriateľov úspechu. Počiatočné nadšenie z čohosi inovatívneho, neokukaného a nepredvídateľného strieda vlažný dojem z nemastnej - neslanej plejády opakovaných žartov, parodických floskúl a neprirodzene naťahovaných konverzácií, cez ktorých deravé miesta po kvapkách z filmu odchádza šťava a náboj.
Nekonečne preexponované postavy iste dali ich hereckým predstaviteľom slušne zabrať – a klobúk dole, že sa ne vôbec nechali nahovoriť. No namiesto, aby ich efektnosť a vtip podporil pružný strih a vypointovanie scenára, prevára ich spomalené tempo Ospalej zátoky až za hranicu znesiteľnosti. V niektorých momentoch môže byť divákovi pri pohľade na kŕčovito prehrávajúcu Juliette Binoche až trápne - a smutno.
|
|
Na druhej strane ale film ponúka aj zopár univerzálne páčivých momentov – napríklad rozmarné „plachtenie“ po malebnej pláži, prievozníkov, ktorí v skutočnosti svojich zákazníkov cez vodný kanál prenášajú v náručí, alebo dramatické člnkovanie Billie a Ma Loutea na rozbúrenom mori. Na zahodenie nie je ani invenčný surrealizmus, ktorý v poslednej tretine do filmu prihrá aj pár nefalšovaných „zázrakov“.
Hoci si Bruno Dumont z pohľadnicovej retro-nostalgie za zlatým vekom európskej dekadencie vo filme otvorene strieľa, vo väčšine divákov film najskôr (aspoň svojimi vonkajšími znakmi) vyvolá práve túžbu ponoriť sa do tohto sveta hlbšie. Škoda, že je týmto krátkym chvíľam uvoľnenia od afektu, hystérie a ľudového humoru venovaný taký skúpy priestor. Namiešať to len o kúsok lepšie, našla by si asi Ospalá zátoka medzi divákmi priaznivcov podstatne viac. Ale to už by bol vlastne celkom iný film...
Ma Loute (Francúzsko, 2016, 122 min)
Réžia: Bruno Dumont. Scenár: Bruno Dumont. Hrajú: Fabrice Luchini, Juliette Binoche, Valeria Bruni Tedeschi ...
