MOLLY A JEJ HRA

Ako spoznáte scenáre Aarona Sorkina? Sú neuveriteľne ukecané, dialógy v nich prevažujú natoľko, že niekedy režisérovi stačí nechať pár hercov prednášať báječné repliky v uzavretej miestnosti a predsa sa v nich skrýva vnútorná dynamika, takže nemáte problém vydržať ani viac ako dvojhodinovú stopáž. Nie sú písané pre popcornového diváka (heeeej, tam sa iba kecá a je to už nuda), no poznatkov či motivácií obsahujú neúrekom. A teraz prichádza kardinálna otázka: môže sa taký autor chopiť aj réžie? Stalo sa.

Molly Bloom sa chcela dostať do olympijského tímu v lyžovaní vo voľnom štýle, no nevyšlo to zhodou nepekných okolností. A tak zdrhla radšej do Los Angeles, kde si začala privyrábať v rozličných džoboch a asistentský flek v jednom z nich ju priviedol na malé pokrové turnaje, kde rýchlo pochopila systém. Odtiaľ už nebolo ďaleko k usporiadaniu vlastných turnajov, keď už vedela, akí hráči sem chodia, čo od turnaja chcú (nie vždy je to iba výhra) a ako loviť ďalších. Los Angeles i New York boli miesta úspechu, no aktuálne sedí s právnikom, bola zatknutá kvôli údajnej spolupráci s mafiou a na rebríčku FBI trónila už dosť vysoko.

Aaron Sorkin sa po životopise Stevea Jobsa či Sociálnej sieti vrhol na ďalšiu reálnu postavu. A ako to má vo zvyku, keď začne makať na adaptácii istého scenára, ponorí sa doň a mechanizmov oblasti naplno (kto sa veľa naučil o baseballe z Moneyball?). Nie inak je tomu v prípade Molly Bloom, kde nás prenesie najprv na lyžiarsku kvalifikáciu, potom do kruhov plných pokrových turnajov. Ale celý príbeh Molly je rozprávaný v troch líniách, ktoré na seba nemusia lineárne nadväzovať a často sa tu skáče z detstva do dospelosti či súčasnosti (Molly hrajú inak tri herečky), takže divák má čo robiť, aby všetky ustriehol.

Sorkin nekompromisne chrlí monológy – Jessica Chastain je rozprávačka celého diania, pretože sa neraz deje toľko, že by zábery trvali ešte kratšie ako pri komikse. Hoci Sorkin režisér spočiatku bleskovo strihá v retrospektívach a potom zámerne spomalí pri dlhých dialógoch. Funguje mu to výborne, lebo Molly a jej hra má vynikajúce vnútorné tempo. Ak dokážete držať niť, vstrebávať informácie, držať krok pri postavách i časových líniách, užijete si ju naplno. No pozornosť treba našponovať, lebo niektoré postavy sa mihnú raz a potom možno o hodinu, iné sú tu na epizódky a pod. Kto miluje trošku gangsterské eposy, určite sa nestratí v prehľade, no Sorkin má ešte aj ďalšie ambície.