FREM

Predstavte si svet bez ľudí. Nie len bez ich momentálnej prítomnosti, ale aj bez akejkoľvek stopy po ich existencii. Ako ďaleko za takým svetom dnes treba ísť? Dokumentaristka Viera Čákanyová na to potrebovala prekonať bezmála 14 000 kilometrov – tak ďaleko sú od Slovenska Južné Shetlandy, súostrovie spadajúce pod Antarktídu, kde počas šiestich týždňov nakrúcania vznikal materiál pre film FREM.

Čo FREM vlastne znamená? Nič - a zároveň čokoľvek. Je to niečo cudzie, niečo, čo na svoju slovníkovú definíciu ešte len čaká, rovnako ako neantropomorfný svet “po nás”. Experimentálny dokument uviedli vo svojich programoch medzinárodné filmové festivaly Berlinale, Ji.hlava aj Cinematik. Teraz konečne dorazil aj do domácich kinosál.

Eskalujúce klimatické zmeny, rapídny rozvoj robotiky a umelej inteligencie, humanitárne krízy obrovských rozmerov. Pri troške pesimizmu (či len pragmatizmu?) sa žiada povedať, že ľudstvo už asi od povestnej hranice svojich možností na tomto svete nebude ďaleko. Viera Čákanyová nás vo svojom nonkonformnom dokumente pozýva skočiť cez okraj priamo do podmanivej priepasti dehumanizovanej budúcnosti našej planéty.

Sprievodcom sa nám v nehostinnom prostredí stáva, paradoxne, náš vlastný vynález - dron, bez ktorého by tento film plný hypnotických leteckých panorám asi ani nemohol vzniknúť. Ako vesmírna sonda, neživý vyslanec nejakého nekonečne vzdialeného spoločenstva sa dron vznáša ponad Ostrov kráľa Juraja. Kochá sa krásou, ale aj nemilosrdnosťou sveta, ktorý je divákovi v hrejivom sedadle kinosály v tej chvíli rovnako cudzí ako Saturn či Jupiter.

FREM je z formálneho aj obsahového hľadiska naozaj “divoký” experiment. Autentické zábery ľadu, mora, ale aj tuleňov, tučniakov či čajok obývajúcich tento mrazivý svet kombinuje s abstraktnými animáciami, ktoré film definitívne posúvajú od “National Geographic” kamsi k sci-fi. Dlhé zábery na temné moria, krúživé pohľady na zrážajúce sa kryhy a nekonečné rady šedo-bielych skál sa stávajú akýmisi algoritmami neživej prírody.

Dokonalým klincom je tomuto snovému a tak trochu stiesňujúcemu výjavu zvukový mix. Občas oneskorené, inokedy rozostrené zvuky z "terénu”, ktoré akoby ktosi prehnal cez nejaký robotický dekodér, sa miešajú s trhanými nádychmi a výdychmi, aké asi v skafandri počuje astronaut pri vesmírnej prechádzke či potápač pri hĺbkovom ponore. Patria androidnému dronu? Alebo samotnému divákovi?

Viera Čákanyová FREM, svoj samostatný celovečerný debut, prezentuje ako rekviem pre Homo sapiens, reakciu na vlnu post-humanizmu a dystopickú pripomienku krehkosti sveta, ktorý stále viac ničíme. Známe témy, celkom nová perspektíva a skvostný audiovizuálny šat.

Samozrejme, čím “šokantnejší”, efektnejší takýto experimentálny námet je, tým ťažšie je udržať rovnakú latku napätia a zvedavosti u diváka na štedrom priestore celovečerného formátu. FREM-u určite nechýbajú dobré nápady: Prítomnosť sa, napríklad, chvíľami prelína s prehistóriou a do obrazu vstupujú gigantické jaštery, pripomínajúc, že svet bez človeka už kedysi celkom slušne fungoval. No a napokon sa v ňom predsa len mihne aj samotný človek, hoci celkom izolovaný a zoči-voči monumentálnej prírode smiešne maličký, takmer sa na seba ani nepodobajúci.

Počiatočná exaltácia však predsa len postupne upadá a ku koncu už toho pocitovo môže byť aj trochu veľa. Hoci svojím námetom a uchvacujúcim audiovizuálnym spracovaním si FREM veľké plátno rozhodne zaslúži, dlhometrážny formát mu možno predsa len na údernosti máličko uberá.

FREM je v každom prípade výnimočný film, ktorému nechýba silný a aktuálny nápad, mimoriadne atraktívne kulisy (nakrútený materiál by bol určite skvostom aj v čisto cestopisnej podobe) ani nápadité spracovanie.

Frem (Slovensko / Česko, 2019, 73 min.)
Réžia: Viera Čákanyová. Kamera: Tomáš Klein, Viera Čákanyová. Strih: Marek Šulík, Viera Čákanyová. Zvuk: Dominik Dolejší, Miroslav Tóth, Stanislav Abrahám. Hrajú: Martin Kovačík