MUŽ SO ZAJAČÍMI UŠAMI

Martin Šulík je bez veľkého preháňania najvýraznejším tvorcom hranej kinematografie na Slovensku v ére samostatnosti, respektíve už ponovembrového vývoja v spoločnosti. Svoje najlepšie obdobie zažíval zrejme v prvej polovici deväťdesiatych rokov, kedy nakrútil celovečerné snímky Neha (1991), Všetko čo mám rád (1992) a predovšetkým legendárnu Záhradu (1995), za ktorú získal zaslúžených päť Českých levov vrátane toho za najlepší film roka.

V týchto snímkach definoval svoj jasný autorský štýl a diváci si ho zaradili skôr do kolonky artových tvorcov, avšak prístupných aj širšiemu publiku. Taktiež aj v ďalších rokoch žal kritické a divácke úspechy, zarezonovali najmä diela, ako Krajinka (2000), Slnečný štát (2005) alebo Cigán (2011). Do svojej road movie Tlmočník dotiahol aj hviezdu európskeho formátu, rakúskeho herca Petera Simonischeka.

Jeho najnovší počin s vtipným názvom Muž so zajačími ušami tak trochu klame telom, respektíve plagátom, nejde totiž o žiadnu prívetivú komédiu so smiešnym starým pánom, ktorý bude hláškovať ostošesť a vytvárať vo svojom okolí trápne situácie. Na tie síce tiež príde, ale Šulík sleduje iné ciele, než prvoplánovo pobaviť diváka. Taktiež nejde o žiadnu fantasy, obrovské zajačie uši na hlave Miroslava Krobota sú iba výplodom jeho fantázie a majú metaforickú funkciu.

No a pokiaľ ste nadobudli dojem, že by mohlo ísť o pokračovanie osudov antihrdinov s rovnakým handicapom z klasickej bláznivej komédie Dívka na koštěti, ste taktiež na omyle. A nakoniec, ak chcete vyraziť na ďalší prázdny lifestylový česko-slovenský mestský film, tak tých je v kinách stále viac než dosť a Muž so zajačími ušami ním rozhodne nie je.

Muž so zajačími ušami je totiž ďalší výsostne autorský počin svojrázneho režiséra snažiaceho sa po celú kariéru nakrúcať predovšetkým filmy tak, ako chce on sám. Týmto konštatovaním chceme upozorniť predovšetkým na fakt, že rozhodne nejde o snímku určenú pre každého a cieľová skupina sa zužuje viac menej iba na fanúšikov a znalcov Šulíkovej filmografie.

Príbeh šesťdesiatnika Josefa, kedysi úspešného spisovateľa a milovníka života, pôsobí ako čiastočne autobiografický príbeh samotného režiséra s určitými modifikáciami, ale môže ísť iba o zdanie. Každopádne pri písaní postavy Josefa Šulík a spoluscenárista Marek Leščák presne vedeli, kým Josef je a prečo koná tak, ako koná.

To je už ale menej pochopiteľné pre jeho okolie. Manželka, s ktorou už dvadsať rokov nežije, si počas jeho búrlivých rokov užila svoje, jeho syn pochopiteľne nechápe osobnostnú krízu v akej sa hlavný hrdina nachádza a jeho milenecký pomer s mladšou partnerkou považuje iba za ďalší úlet bohémskej osobnosti.

Prehovory viacerých postáv na kameru v podobe akejsi ankety s explicitne nepoloženou otázkou, „v čom spočíva zmysel vášho života?“ nám ale dáva preniknúť viac aj do ich myslí a charakterov. Josef vám tým pádom ale nemusí byť viac sympatický, podľa všetkého ide navyše o plagiátora opisujúceho celé odstavce z kníh menej úspešných autorov. Čím viac sa blížite k veku hlavnej postavy, tým viac mu budete rozumieť a tým viac sa vám bude páčiť aj samotný film.

Šulík nám predstavuje množstvo postáv z Josefovho okolia (dočkáte sa aj úplne nahého Oldřicha Kaisera) a načrtáva viacero tém a smerov, akými by sa mohol príbeh posúvať. V centre pozornosti ale po celý čas ostáva Josefovo vnútro a vzťah k okoliu a celému svetu a tak ide viac o pocitový film (čiastočne upomínajúci na československú novú vlnu zo 60. rokov), než výsostne naratívne dielo. Začína takpovediac in medias res a podobne aj končí. V živote je mimochodom jediným začiatkom narodenie a koncom samotná smrť a Josefov život nie je iný, žiadnym výrazným prerodom už vo svojom veku neprechádza. Krobotov nemenný poker face nech je toho dôkazom.

V prípade Muža so zajačími ušami si vopred treba ujasniť, na čo sa vyberáte do kina. Ak je vám tvorba Martina Šulíka blízka, je vysoká pravdepodobnosť, že vás jeho novinka osloví. Ak naopak idete takpovediac na blind, asi by bolo lepšie začať u trochu divácky prístupnejších diel tohto autora, ako napríklad Slnečný štát, prípadne Cigán.

Podcastovú recenziu filmu nájdete TU

Muž so zajačími ušami (Slovensko / Česko, 2020, 104 min.)
Réžia: Martin Šulík. Scenár: Martin Šulík, Marek Leščák. Kamera: Martin Štrba. Hrajú: Miroslav Krobot, Oldřich Kaiser, Táňa Pauhofová, Alexandra Borbély, Zuzana Mauréry, Zuzana Kronerová, Réka Derzi, Vladimír Obšil, Tomáš Turek, Eva Bándor, Jana Oľhová, Dušan Trančík, Roman Polák, Juraj Johanides, Martin Šulík, Martin Štrba, František Lipták a ďalší