ZAKLÍNAČ II SEZÓNA

Svet Zaklínača zbožňujem. Pred rokom som dostal pod ihličnan krásne puzzle s vyobrazením kontinentu, na ktorom sa odohráva väčšina deja z kníh a počítačových hier. Pred dvomi rokmi však prišiel vianočný darček. Netflix vydal v decembri prvú sériu (recenziu nájdete TU) seriálu Zaklínač a tak bolo o sviatočnú náladu postarané. Ubehli dva covidové roky a pred-vianočné tešenie je tu znova, pretože na platforme Netflix pristála kompletná druhá séria.

Osem epizód, bohatší rozpočet a pomerne odlišná náplň deja. Tvorkyňa Lauren Schmidt pozmenila dramaturgiu oproti nolanovskému konceptu z prvej série (rozdelenie na tri hlavné príbehy s odlišnými časovými rámcami). Dej sa štiepi zväčša na dva lineárne – akýsi rodinný model a politicko-demografický boj o moc a osud sveta, ktorý dopĺňa údel elfov. Bude sa nám nová paleta osudov Geralta z Rivie, princeznej Ciri a mocnej čarodejnice Yennefer páčiť, alebo ju budeme žargónom trpaslíkov preklínať až „do zasranej smrti“?

Po osudovom stretnutí prichádza Geralt s Ciri na hradisko Kaer Morhen, prastarú pevnosť, slúžiacu zaklínačom k zimnému odpočinku. Ciri stretáva viacerých zaklínačov, vrátane Geraltovho učiteľa Vesemira. Podstupuje výcvik a báda, aký je jej údel a minulosť, zatiaľ čo Geralt sa vciťuje do otcovskej figúry. Popritom sledujeme politickú rovinu sveta so zreteľom na čarodejníkov, pridávajú sa ďalšie postavy a nové balíky s intrigami. Mutáciou oboch vzniká košatá story, v ktorej znova nechýbajú elementy osudovosti, rodiny a mágie. Plus hutná dávka príšer, akcie, nahoty a skvelých replík.

Ideme na to od podlahy - druhá séria Zaklínača bude u fanúšikov predlôh a hier určite narážať na klasický problém adaptácie obľúbenej knižnej predlohy do seriálu/filmu. Schmidt vychádza najmä z knihy Krv elfov (prvej z päťdielnej ságy), čo je aj styčná téma počas všetkých ôsmych epizód. Hardcore skupina bude frflať už pri úvodnej epizóde, ktorá adaptuje poviedku Zrnko pravdy a je tak posledným pozostatkom po prvej sérii. Ak ste predtým narátali vagón plný zmien, teraz si rezervujte rovno celú vlakovú súpravu.

Kostra príbehu je viac-menej zachovaná. Keďže však Sapkowski niektoré veci v knihách naznačoval a nenapísal priamo, nemali tvorcovia ruky spútané dwimmeritom, ale naopak voľné ako konkubíny z oxenfurtských uličiek. Týka sa to nielen detailného diania po bitke o Sodden, ale aj jednotlivých prepojení v príbehu samotného Geralta s Ciri. Schmidt vyťahuje v scenári silné gwintové karty, odstraňuje literárnu „náhodu“ a prezentuje nesmierne komplexný pohľad na zaklínačské univerzum. Mnohé prvky ponecháva (významným je tlak na rasizmus), no veľa vecí je aj pozmenených a mnoho iných naopak prezentovaných odlišným spôsobom, ako v knihách.

To je znova voda na mlyn ortodoxným fanúšikom, ale kto chce elfa biť, latku z plota si nájde. Volajme to pokrok a na ten mal skvelý názor Yarpen Zigrin v poslednej knihe celej ságy. Skrátka, každému sa to páčiť nebude, ba je celkom možné, že sa nájdu mnohí s bojovou náladou. Pre diváka neznalého predlohy nebude síce dej z kategórie tých najjednoduchších, ale bez zaťaženia pôvodom príbehu je spokojnosť pravdepodobnejšia. Ak sa aj nájdu náznaky chudobnej logiky, o jednu-dve epizódy sú zažehnané a dieliky do seba precízne zapadajú ako to moje minuloročné puzzle. Treba znova dávať veľký pozor na detaily, aj keď mnohé sa ukážu až pri opätovnom pozretí.

Rozpočet je na druhej sérii vidieť, počuť a častokrát aj emočne cítiť. Kým v predošlej osme bola akcia striedma (okrem úvodnej a poslednej epizódy stál za reč iba stret so strigou), tak teraz sa ide celkom do plných a efekty sú jednoducho skvelé. Už v úvodnej časti vidíme solídne akčné scény a Geralt používa znamenia za celú epizódu častejšie, než pred dvomi rokmi.

Postupom času však prichádzajú aj iné príšery (lešij, novinkou sú monolitické kreatúry), skvelé gore scény a parádne sekačky, v ktorých sú prezentované nielen tance s mečom, ale aj zákerná podpultová politika, sprevádzaná barbarskými činmi. Absolútnym vrcholom blaha je demontáž kvarteta bratov Micheletových, kde si kamera elegantne lieta ako na drogách, zvuk duní do uší a Geralt púšťa žilou v nesmierne príťažlivej sekvencii (nechýba spomalený záber!). Séria však obsahuje viaceré magické momenty a pamätné scény, napríklad monolitickú smršť pretkávanú mentálnym pochodom Divokého honu.

Fantastická je znova aj výprava bez ohľadu na to, kde sa nachádzame. Hrad Kaer Morhen je útulným, ale do istej miery chladným miestom, plným ťaživej minulosti. Bočné uličky univerzitného mestečka Oxenfurt naopak hrajú veselými a roztopašnými farbami. Mizanscéna je v každej lokácii naozaj bohatá na rôzne vychytané detaily (návšteva svätyne Melitelé). Veľké celky na mestá a prírodné lokácie sú úchvatné a podmanivé. Celkový obraz navodzuje nutkanie ocitnúť sa na daných miestach a zažiť aspoň na moment esenciu tohto sveta, hoci je vo svojej podstate nebezpečný a strašný zároveň.

S ďalšími postavami prichádzajú aj noví herci. Hneď z úvodu poteší Christofer Hivju, známy z Game of Thrones, ale pozoruhodné výkony nájdeme aj v postavách Dijkstru, Rienceho a kňažky Nenneke. Joye Batey znova potvrdzuje, že je ozdobou seriálu a aj keď sa mu v druhej sérii nedostáva veľa priestoru, stačí to na zanechanie pozitívneho dojmu a niekoľkých hudobných perličiek (najmä skladba o rozchode – „Burn, Butcher, Burn“). Anya Chalotra sa znova osvedčuje ako výborná voľba pre Yennefer a stále mladučká Freya Allan napĺňa prognózy v postave Ciri. Nemá problém zvládnuť ťažšie pasáže, či fyzické alebo emotívne.

No a netreba zabúdať na toho najdôležitejšieho. Henry Cavill vládne všetkému, svedčí mu aj otcovská figúra a v spomínaných akčných pasážach je neprekonateľný. Presne taký Geralt, o akom sme snívali, pričom zostáva stredobodom viacerých vtipných momentov (jednorožec, stratené meče). Freya Allan o ňom dokonca vyhlásila, že na nakrúcaní bol ako chodiaca encyklopédia sveta Zaklínača. Tvorcovia tentokrát dali do parády aj postavu Triss – lepšie dialógy, vernejší vizuál a podstatne vylepšené uchopenie postavy. Pre ozajstných fajnšmekrov a cinefilov je pripravených viacero filmových či herných easter-eggov (napríklad Jurský Park, Exorcista alebo dianie na Kaer Morhen).

Zakaždým, keď sa rozhodnem venovať dlhé hodiny opätovnému čítaniu Zaklínača, obľúbim si inú knihu. Síce je ešte skoro, nakoľko tento príbeh vydá pokojne aj na sedem sérií, ale pevne dúfam, že podobne to bude aj so seriálom. A hlavne, že sa nepôjde kvalitatívne dole. Druhá séria je iná ako prvá a výrazne odlišná ako predloha. Pôsobí ako jeden veľký quest z počítačovej hry, sprevádzaný viacerými malými. Košatý scenár, detailná mizanscéna a perfektné načrtnutie ďalšieho diania ma upevňuje v presvedčení, že sa ide správnym smerom. Ostatne ako podotkol Dijkstra pár minút pred absolútnym finále: „pravá zábava sa práve začína“.

The Witcher II (USA / Maďarsko / Poľsko, 2021)
Réžia: Stephen Surjik, Sarah O'Gorman, Louise Hooper, Edward Bazalgette. Scenár: Lauren Schmidt, Andrzej Sapkowski (román). Hrajú: Henry Cavill, Anya Chalotra, Freya Allan, Joey Batey, Eamon Farren, MyAnna Buring, Mimi Ndiweni, Royce Pierreson, Tom Canton, Mecia Simson, Wilson Mbomio, Kim Bodnia, Shaun Dooley, Adam Levy, Jodhi May