LÓVE 2

Jakub Kroner si aktuálne zaslúžene ukradol titul jedného z najproduktívnejších slovenských režisérov. Gangsterka Miki zbiera rekordnú návštevnosť a miliónové tržby a začiatkom budúceho roka v kinách odpremiéruje pokračovanie Černák. Taktiež so zlatým potenciálom nahnať do kín státisíce divákov.

Okrem mafiánskeho diptychu má Kroner v talóne aj pokračovanie kinohitu z roku 2011 Lóve. V tom čase sa bratislavská krimi limonáda stala štvrtým najúspešnejším slovenským snímkom od roku 1993, a tak bolo len otázkou času, keď mladý režisér prilepí k pôvodnému filmu väčší a opulentnejší sequel. Po šesťročných pôrodných bolestiach a kostrbatej zahraničnej produkcii Lóve 2 prichádza do kín.

Tentokrát Kroner prehodil žánrovú výhybku a pôvodný materiál napumpoval testosterónom, patinou béčkových deväťdesiatok a kopačkou z otočky ho katapultoval do exotických thajských uličiek a trhovísk. Režisér neskrýva ambíciu upiecť ďalší domáci blockbuster, no zakopáva o vlastné autorstvo a dokonca v konkrétnostiach prekvapivo zlyháva aj na úrovni formy, ako filmový remeselník.

Z romance akčňák, z Bratislavy do Thajska

Lóve 2 dramaturgicky skáče v deji a od úvodnej rámcovej scénky v Thajsku sa šibnutím scenára ocitáme v Bratislave. V hlavnom meste sa dozvedáme, že Maťo, ktorému opäť prepožičal tvár Michal Nemtuda sa ocitá na svadbe svojej femme fatale z jednotky - Veroniky (Kristína Svarinská).

Kroner v renesančnom duchu sa okrem réžie chytil aj scenára, ktorý rozbil v úvode na pseudoštýlovú mozaiku a v deji sa tak tancuje medzi vzťahovými flashbackmi medzi Nemtudom a Svarinskou a náznakom bizarnej linky, v ktorej protagonista narukoval do légií a opustil načas svoju lásku.

Aby toho nebolo málo Kroner v hlavnej dejovej línii rozvíja až Soltészovský politický triler, v ktorom na rozdiel od prózy známeho novinára a publicistu, absentuje akékoľvek ukotvenie s realitou. Tvorcovia síce môžu argumentovať, že hyperbola akčného bijáku nemusí otrocky dokumentovať súčasnú geopolitickú a domácu situáciu, no v deji sa poľahky stráca v elementárnej logike a nuansách ako: kto je kto a kto patrí kam.

Hlavný hrdina sa tak stáva zhodou náhod a scenára súčasťou plánu zlovestného politika Borisa (Dušan Cinkota), ktorý sa po prehratej parlamentnej volebnej noci rozhodne konať a zúčtovať sa so svojou politickou sokyňou. Matúš sa tak v osudnú noc stáva šoférom partičky grázlov, ktorých politik nasadil na pochybný kšeft a následne, keď Borisov plán nevyjde, protagonista balí kufre a zdrhá do exilu v spomínanom Thajsku.

Kroner tak postupne „sťahuje“ dej práve do exotiky, kde rozplieta nový príbeh, ktorý sa toči nielen okolo Maťa, ale aj jeho staronového parťáka Tomáša a thajského podsvetia. Na Maťa ale nezabudol Boris, ktorý nelení, a tak sa príbeh postupne preklápa do thajských exteriérov a proklamovanej akčnej žánrovky.

Obstojný remeselník

Pri Lóve 2 je sympatické, že režisér experimentuje so žánrom, ktorý má v domácej filmovej kuchyni takmer nulové zastúpenie a zvolil si práve disciplínu, v ktorej je forma prvoradá. Je zjavné, že Kroner sa ako režisér, od debutu Bratislavafilm, ktorý je dnes de facto nepozerateľný, autorsky emancipoval a zdokonalil a vybrúsil najmä svoj remeselný talent.

Po čisto technickej stránke je film Lóve 2 najmä vizuálnym produktom. Tu vidieť, že Kroner má oko na kompozíciu, niektoré jazdy kamerou sú ako vystrihnuté z veľkej učebnice hollywoodskej filmárčiny a ako autor sa nebál atmosféry veľkomesta či klaustrofobických uličiek thajských tržníc. O to viac bije do oči škrípanie strihu, keď jednotlivé scény na seba v určitých momentoch plynule nenadväzujú, ale rušia a vytrhávajú z imerzie.

Akcia, triky a choreografia

Korením a soľou by podľa PR materiálov a Jakuba Kornera mala byť v Lóve 2 práve akcia. Je chvályhodné, že Kroner obsadil do filmu Vladimíra Furdíka, ktorý ako kaskadér či choreograf bojových scén priložil ruku k dielu napríklad v seriálovom Zaklínačovi a v Hre o tróny dokonca stvárnil hlavnú nemesis Night Kinga.

Furdíkovo remeslo sa tak výrazne pretavilo do scénografie bojov, a to najmä pri pästných či vo všeobecnosti kontaktných súbojoch. Napriek kvalitným ingredienciám, v akčných scénach o to viac bije do očí Kronerovo nevýrazné autorstvo. Do veľkej miery totiž Kroner kopíruje, či už chtiac alebo podvedome, známe postupy, ale aj konkrétne snímky a neprináša do nich osobný autorský vklad.

Scény tak často pôsobia akosi povedome, a vyznievajú ako ten istý stokrát luhovaný žánrový čaj. Choreografia bojových scén je síce surová, no režisér ju tendenčne utápa v spomalených záberoch a dusí tak nápaditosť jednotlivých hmatov a chvatov. Kroner taktiež umne pracuje s vizuálnymi trikmi, a to aj vďaka trikárom zo slovenskej pobočky štúdia PFX, no častokrát v scénach vajatá a pôsobí málo sebavedomo.

Režisérove tápanie sa tak pretavuje do generických prestreliek, ktoré po technickej stránke nijak nerušia, ale čo je najhoršie, skrátka nudia. Scény v niektorých momentoch pôsobia až divadelne groteskne, keď pred objektív kamery prichádzajú a odchádzajú jednotlivé postavy až s robotickou schematickosťou.

Hlinené nohy scenára

Napriek tomu, že Kroner sa v akčnom remesle hľadá, tým hlavným kameňom úrazu Lóve 2 je scenár. Zatiaľ čo pri Mikim sa dá polemizovať nad morálnym aspektom látky, scenár funguje, má svoje načasovanie, logiku a tempo vďaka scenáristovi Mirovi Šifrovi (Úsvit). Pri Kronerovej novinke je príbeh kompilátom dejových liniek, ktoré sa pohybujú na škále od scenáristickej nemotornosti po vyložený dramaturgický bizár.

Napriek tomu, že ide o akčný triler, postavy by sa mohli aspoň sčasti chovať logicky, no „Cinkota“ a jeho banda sú len dvojrozmernými zloduchmi, ako vystrihnutými z nekonečných víkendových animákov. Obzvlášť kuriózne pôsobí aj charakterový prerod protagonistu z bratislavského zlodejíčka na ostrieľaného veterána. O fakte, že sa Mišo stal strojom na zabíjanie autori diváka informujú pomocou dvojice niekoľkosekundových flashbackov a jednej nechcene úsmevnej hlášky.

Korunu celému deju Kroner nasadil vďaka linke v Bratislave, ktorou sa snaží „rozvíjať“ Veronikinu príbehovú dilemu. Vo výsledku film ale bombarduje umelými skečmi o troch ženách debatujúcich o chlapoch, ezoterike a Oshovi v bratislavských kaviarňach, ktoré akoby prileteli z iného filmu či vesmíru. Namiesto poľudštenia hrdinky tak prichádza séria pitoreskných etúd, ktoré doslova kričia dialógovou nemohúcnosťou.

Postavy vo filme častokrát len strojene odrecitujú naučené frázy, ktoré až podozrivo skĺzavajú k všeobjímajúcim ezoterickým múdram. Krkolomné zhluky slov len ťažko pripomínajú reálnu reč reálnych ľudí a o replikách šuchotajúcich scenárom netreba zrejme ani hovoriť. Nešťastným dialógom podarene sekunduje toporné herectvo ústrednej dvojice hrdinov, ktoré dominovalo už prvej časti a aktuálne sa kontinuálne po trinástich rokoch prelialo aj do pokračovania.

Odklon od jednotky

Pri Lóve 2 je chvályhodný pokus o žánrový experiment, no namiesto prázdnej, ale svižnej akčnej zábavy režisér naservíroval akýsi ťažko stráviteľný zlepenec scén, nápadov a zrecyklovaných stokrát videných motívov.

Lóve z roku 2011 bol priemerný až podpriemerný film, no fungoval ako zrkadlenie doby a miesta. Kroner filmový priestor v tom čase nezaplnil postavami a scénami povedomými z iných filmov a seriálov, ale postavami a scénami, ktoré reflektovali vtedajšie hlavné mesto.

Na rozdiel od prvej časti Kronerova novinka absolútne rezignovala na povedomý smrad človečiny. Pokus o generačnú výpoveď na druhú zmutovala do Frankensteinovho monštra zošitého z prázdnych akčných atrakcií a výpredajovej romantiky.

Lóve 2 (Slovensko, 2024, 101 min.)
Réžia: Jakub Kroner. Scenár: Jakub Kroner. Hrajú: Michal Nemtuda, Kristína Svarinská, Jakub Gogál, Dušan Cinkota, Tina, Separ, Zuzana Porubjaková, Samuel Spišák, Daniel Fischer, Gregor Hološka, Jana Kolesárová, Alexander Bárta, Bella Boonsang, Beam Saranyoo Prachakit