LINCOLN |
LINCOLN |
„Nechceli sme natočiť film o monumente, chceli sme spraviť film o osobe menom Lincoln,“ vysvetľuje jeden z komerčne najúspešnejších režisérov Steven Spielberg na diskusii s novinárom magazínu Entertainment Weekly. Jeho novinka (nominovaná v dvanástich oscarových kategóriách) je inšpirovaná knihou historičky Doris K. Goodwinovej Team of Rivals, ktorá rozoberá prezidentove neľahké politické rozhodnutia. Ešte ťažšie to však pravdepodobne mali filmári s cieľom kriticky zobraziť historickú ikonu z päťdolárových bankoviek.
Nachádzame sa na konci vojny Severu proti Juhu, na bojiskách ležia tisícky mŕtvych a konfederačné vojská sú pripravené priznať porážku. Je však Lincoln pripravený vzdať boj o presadenie trinásteho ústavného dodatku?
Kushner sa so Spielbergom pozerajú na svoj objekt nečakane kriticky a objektívne – korupcia, chladný postoj k manželke, či vo všeobecnosti akýsi odťažitý prístup k blížnym. Z obdivovaného prezidenta sa stáva príbehmi posadnutý egomaniak s nevyrovnanou osobnosťou v skutočne obdivuhodnom podaní Daniel Day Lewisa. Britský herec s írsko-židovskými koreňmi je známy svojím disciplinovaným prístupom k stvárneniu postáv – legendárny je jeho niekoľkomesačný pobyt v divočine (Posledný mohykán) alebo vyskúšanie si života na vozíčku (Moja ľavá noha). K postave prezidenta Lincolna zvolil čudne vysoký a tenký hlas, ktorým chcel znázorniť jeho duševnú krehkosť. Lee Pace (mimochodom protagonista skvelého seriálu Pushing daisies) v úlohe Lincolnovho oponenta a záporáka filmu mohol predviesť aj menej divadelný (a teda uveriteľnejší) výkon, spomenúť si zaslúži aj dôchodca Tommy Lee Jones.
Spielberg sa vo väčšine snímku vyhýba gýčovej patetickosti v štýle Vojnového koňa (okrem scény, kde prezidentova silueta vystupuje z plameňa horiacej sviečky). Sympatické tiež je, že svoju zrejme najambicióznejšiu tému natočil spôsobom čo najminimalistickejším. Sklamaní budú všetci, čo čakali ohromujúce bojové scény v štýle vylodenia v Normandii (Zachráňte vojaka Ryana), alebo dramatickú vraždu vo Fordovom divadle. V Lincolnovi sa totiž najviac šermuje slovami – kde však film stráca tempo. Akokoľvek ostro a zaujímavo sú dialógy napísané (Kushner si Oscara za scenár zrejme odnesie), pod Spielbergovými rukami sa napätie na plátne stratilo.
Divák sleduje monotónne zábery urozprávaných starcov v parochniach, ktorých motívy niekedy pôsobia neuveriteľne, navyše výsledok ich snahy je pre diváka známy. Namiesto toho sa režisér snaží miestami rozosmiať – srandovnými postavičkami prezidentových poskokov v ich snahe podplácať politikov. Odkedy je korupcia – ktorá sa navyše reálne odohrala – spoločensky prijateľná, dokonca tak, že sa stáva objektom humoru? Zjavná je snaha sprístupniť náročnú a ťažko stráviteľnú tému komerčnému divákovi, avšak bizarným spôsobom. Akokoľvek obdivujem Schindlerov zoznam, či Mníchov a spomínaného Vojaka Ryana, Lincoln si oscarové zlato nezaslúži. Uznanie v tomto súboji patrí skôr Tarantinovmu Djangovi - so svojou prehnanosťou a krvavosťou je zaujímavejší ako slabá snaha zdynamizovať senátne diskusie.
Lincoln (USA, 2012, 150 min.)
Réžia: Steven Spielberg. Námet: Doris Kearns Goodwin – kniha Team of Rivals: The Political Genius of Abraham Lincoln. Scenár: Tony Kushner. Kamera: Janusz Kaminski. Strih: Michael Kahn. Hudba: John Williams. Hrajú: Daniel Day-Lewis, Sally Field, Joseph Gordon-Levitt, Tommy Lee Jones, John Hawkes, Hal Holbrook, James Spader