Životopisný príbeh Imre Nagya je vlastne základným príbehom maďarských dejín XX. storočia. Bol tým prvým komunistickým vedúcim predstaviteľom, ktorý sa nakoniec stal symbolom národného vzdoru proti útlaku, ministerským predsedom, ktorý vypovedal Varšavskú zmluvu a na svoju dobu mal odvahu proklamovať demokratický systém vládnutia viacerých strán. Mnohí sa domnievajú, že úloha, ktorú zohral roku l956, nebola len obrazom vernosti k ideám revolúcie, ktoré hlásal až do svojej tragickej smrti, nebola len dôsledkom jeho cesty životom, jeho komunistického presvedčenia, či moskovskej minulosti, ale že k tomu poznaniu dospel postupne, nejakou zvláštnou katarziou, keď sa v ňom odohrali nepochopiteľné myšlienkové pochody. Hoci pre toho, kto dôvernejšie pozná jeho osud, jeho osobnosť, toho tento vývoj až tak veľmi neprekvapí. Imre Nagy vlastne čerpal iba z vlastnej životnej skúseností, poznal biedu a strádania vidieckych sedliakov, videl okolo seba krajné spoločenské antagonizmy vo svojom najbližšom okolí a poznatky, ktoré neskôr získal počas zajatia v Rusku urobili z neho ľavičiara.
