Post tenebras lux

Nová, fascinujíca snímka jedného z najzaujímavejších mexických režisérov súčasnosti Carlosa Reygadasa (Bitva na nebi, Japón, atď.) získala na MFF Cannes 2012 Cenu za réžiu. Najmagickejší film roka a zároveň mimoriadne autentický film (obaja hlavní detskí protagonisti sú deťmi režiséra, nakrúcalo sa aj v rodnom dome režiséra, za maximálneho využitia prirodzeného svetla a v minatúrnom štábe, atď.) zachytáva osudy mladej rodiny, ktorá sa z mesta odsťahuje na vidiek. Stret s miestnou vidieckou realitou však nie je taký poetický, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Miestni sú nedôverčiví, vzťahy na dedine sú ovplyvnené udalosťami z dávnej minulosti. Mladý pár provokuje odlišným štýlom života a stavbou opulentného, moderného domu. Film je radikálnou autorskou výpoveďou o vzťahu muža a ženy, o rodičovskej láske, a o démonoch v každom z nás. Je zámerne nakrútený vo formáte 4:3 (na umocenie impozantnosti hôr na veľkom plátne) a režisérskym zámerom bolo tiež rozostrenie okrajov obrazu v exteriéroch. Herci /neherci, vrátane detí sú mimoriadne autentickí. “Po temnote buď svetlo” je zatiaľ azda najsurealistickejším Reygadasovým filmom, s otvorenou koncepciou, ktorý pracuje s intímnou exotikou mexického vidieka, no zároveň je nečakane spirituálny a univerzálny.