PRÍLIŠ OSOBNÁ ZNÁMOSŤ

Tri roky po komerčnom úspechu Všetko alebo nič sa rovnaký tím tvorcov (réžia Marta Ferencová, scenár spolu s Evou Urbaníkovou) zišiel opäť, aby pretavil do filmovej podoby iný knižný bestseller.

Dejový náčrt ráta opäť s dvomi hrdinkami, ale v inej životnej pozícii. Natálii ide karta: solídna kariéra, pekná, vysoká, tesne po tridsiatke. Simona to má ťažšie: prekonáva rozvod, ktorý syna prisúdil k otcovi. Čakajú ich noví chlapi: Natália stretáva v práci podnikateľa Marka, ktorý má dcérku Terezku. A Simona sa vrhne do sexuálneho víru s umelcom Viktorom. Po čase je potrebné prehodnotiť nové vzťahy, ale Natáliu čaká ešte iné dôležité stretnutie: Terezkina babka Eva je prirodzene naviazaná na vnučku a novú „mamu“ namiesto zosnulej dcéry nevíta ľahko.

Tri ženy sľubujú rozlične prepletené línie. Výhoda novej evitovky je, že po prvej akosi tušíme, čo v kine dostaneme. Nevýhoda je čakať úplne to isté a navyše, za tri roky videli diváci viaceré slovenské hity a je možné, že ich nároky stúpli. Príliš osobná známosť nie je kópia Všetko alebo nič (VaN) s iným hereckým obsadením. Začiatok je pomerne ľahký: dve kamarátky na pláži, náhodné stretnutie so sympatickým dievčatkom a už sa presúvame do civilných životov.

Režisérka skúša flashback s plačom na súde, diváčky môžu súcitiť so situáciou hrdinky a odvrátenie jej syna. Neskôr skáču nové iskry a máte pocit, že repete VaN je neodvratné. Prídu aj erotické scénky: Marta Ferencová i Evita ich chcú diváčkam dať a niektoré sú plné trapasov, iné na hranici vkusu a jedna je relatívne umne natočená. Do konca filmu sa však rysuje presvedčenie, že by vo finálnom strihu nemusela figurovať ani jedna.

Dve hrdinky sa spočiatku správajú ako kamošky z VaN – jedna je rozumnejšia, druhá bláznivá. Citom podľahnú obe a malé plus dám za to, že sa isté línie nedostavia: napríklad rozvíjať milostný trojuholník len čo sa objavia pri jednej žene dvaja chlapi na scéne. No prvá hodina sa viac-menej vezie na očakávanej vlne, sú tu rôzne náhodičky (dcérka z pláže zrazu v meste), výhodou je odlišné obsadenie, môžete skúmať herectvo balkánskych chlapíkov, z ktorých spočiatku vyžaruje čosi sľubné, aj štipka temperamentu...

Pozitívna zmena príde v momente nástupu Elišky Balzerovej na scénu. Nie je dabovaná a pôsobí na vás úplne inak, postave pridá na vážnosti (Hřebíčková i Dyková dostali slovenské hlasy), správa sa prirodzene a na blbosti nemá veľa priestoru. Občas prejde do ľahkej komediálnej roviny, ale od prvej chvíle sa viete vcítiť do jej Evy a chápete dôvody konania. Ale aj na ňu čakajú otočky a rozličné momenty. Do konca filmu sa s jedinou výnimkou však drží nad úrovňou priemeru a je to empatická postava.

No tam, kde prvá evitovka chcela najmä baviť, tu sa už pokúšajú režisérka i herečky preniknúť viac do dramatického žánru a ťažších scén. Po zdanlivej romantickej línii a rečiach o erotických dobrodružstvách dorazí séria scén, ktorá naše hrdinky preverí. Scény sa zrazu prehupnú do vážnych momentov, bojuje sa s obsesiami a osudy sa viac zamotávajú.

Druhá hodina núka zvláštny mix: dramatické scény sa síce po čase opakujú a vykresľujú to isté (zbytočne naťahujú stopáž na 107), ale sú brané s vážnosťou a celkom fungujú. Keď sú preložené vtipmi ako z prvej polovice, pôsobí to zvláštne, ako mix dvoch nesúrodých celkov. V tom momente si uvedomíte, že celá tá erotika, šaškovanie či plytké dialógy sú zbytočné oproti tomu, čo film dokáže ponúknuť v druhej časti. Občas to pôsobí ako pri očakávaných filmoch, kde sa v polovici mení režisér a jednotlivé pasáže pôsobia rozdielne.

Rozpoltené vnímanie a nástup dramatických scén si dali za úlohu vytiahnuť vreckovky diváčok a nechať ich dojať sa trpkými chvíľami. Áno, niektoré momenty sú smutné, príde aj najlepšie natočená ťažká scéna v kuchyni. Dokonca si režisérka trúfne aj na pekné kamerové zábery, keď vidíme hrdinku v jednej časti plátna robiť niečo a v jej zrkadlovom obraze koná čosi iné. Takže potenciál tu bol! Lenže je dosť možné, že diváčky nebudú na drámu pripravené (a atmosféra ku koncu hustne). Film je náladovo roztrieštený, čo by nevadilo – akurát dramatické časti skôr fungujú a komediálne veľmi nie. Zamyslenie do budúcna: ísť viac do drámy aj na úkor návštevnosti?

A keď si myslíte, že Príliš osobná známosť môže mať v rámci možností rozumné finále, osud hlavnej hrdinky je zavŕšený štýlom z ľahkého paperbacku a na veľké plátno sa jednoducho nehodí. Hrdinka si mohla už vybrať vlastnú cestu, ktorou by uzavrela minulé patálie a pekne ufujazdila do diaľky po svojom monológu. Lenže tvorcovia tlačia zbytočných desať sekúnd, ktoré uberajú filmu na celkovom vyznení – schválne si ich vystrihnite v mysli a predstavte si, o čo to mohol byť lepší výsledok. V hodnotení možno aj o bod.

V istých momentoch je Príliš osobná známosť lepšia ako prvá evitovka. Ako celok vyznieva rovnako – je fajn vidieť, že sa tvorcovia pustili do vážnejších scén, sú lepšie nakrútené, ako humorné (hoci občas sa zasmejete). V roku 2020 a súčasnej #metoo ére by ste čakali iné správanie žien, čo by slúžilo ako reflexia ich životov a snahy pohnúť sa ďalej od mužov. Lenže dekádu starú predlohu tvorcovia rešpektujú naplno. Anglické piesne mixované s lokálnou tvorbou pôsobia rovnako ako minule. Pár nápadov a výborný výkon detskej herečky pridávajú body, nútený slovenský dabing pre herečky troška odčítavajú. A Príliš osobná známosť bude čeliť novej výzve: či ju diváčky budú chcieť vidieť opakovane napriek ťažším chvíľam.

Príliš osobná známosť (SR / ČR, 2020, 107 min.)
Réžia: Marta Ferencová. Scenár: Marta Ferencová, Eva Urbaníková. Hrajú: Eliška Balzerová, Tatiana Dyková, Petra Hřebíčková, Ľuboš Kostelný, Marián Mitaš, Janko Popovič Volarič, Branislav Trifunovič ...