NO

Film NO je poslednou časťou trilógie, ktorú chilský režisér Pablo Larraín začal tvoriť v roku 2008 filmom Tony Manero (temná komédia s náznakmi politického chaosu). V ďalšej časti trilógie – Post mortem sledujeme príbeh zamestnanca pitevne, ktorému do súkromia až kafkovským spôsobom zasiahnu chilské dejiny. „Post mortem rozpráva o začiatku diktatúry, Tony Manero o jej najnásilnejšom období a NO o jej konci,“ vysvetľuje Larraín. V roku 1988 bol chilský generál Augusto Pinochet medzinárodným tlakom donútený zvolať referendum, ktoré by rozhodlo o jeho ďalšom zotrvaní v prezidentskom kresle. Občania mali voliť „ÁNO“ alebo „Nie„ (NO) Pinochetovej vláde na ďalších osem rokov. Jeho pätnásť rokov trvajúci režim bol poznamenaný hrubým porušovaním ľudských práv, vraždami, väznením, odchodmi do exilu a takzvanými „desaparecidos“ – ľuďmi, ktorí jednoducho zmizli. Opoziční lídri podporujúci iniciatívu NO presvedčili mladého pracovníka reklamnej agentúry Reného Saavedru, aby viedol kampaň. Saavedra a jeho tím vymysleli trúfalý plán ako vyhrať voľby a oslobodiť Chile. „Každý chce byť šťastný,“ prehlasuje René presvedčivo v kampani. „Šťastie príde, keď zvolíte NO!“. Tento prístup síce najskôr vzbudil nevôľu u jeho kolegov i zadávateľov kampane, ktorí to brali ako urážku všetkých ľudí, ktorí za Pinocheta trpeli, ale René vyrobil spot, v ktorom sympatizujúce celebrity spoločne odovzdávajú správu: „Chile, šťastie je na dosah!“ Režisér a producent Pablo Larraín dodáva: „Preto vyhrali. Neútočili na Pinocheta. Iba sľúbili lepšiu a krajšiu budúcnosť ak tu nebude.“ A Pinochet bol porazený. 97% registrovaných voličov prišlo voliť a 56% volilo NO.