Ak by nás navštívili mierumilovní mimozemšťania (ak tu samozrejme už dávno nie sú), Baraka by bol asi prvý film, ktorý by som im pustil. Len ťažko by sa hľadal takýto 96 minútový život v kocke. Krásy prírody striedajú ľudské rituály a náboženské vyznania. Slová sú zbytočné. Všetko za seba hovoria nádherné dlhé zábery prírodných krás, úkazov a ľudskej rôznorodosti. Každá scéna má zmysel a zároveň je myšlienkovo spätá s tou nasledujúcou. Život domorodých kmeňov je zaujímavo reflektovaný so životom modernej civilizácie, zvieratá na farme sú úsmevne prestrihávané so zábermi tlačacich sa ľudí v hromadnej doprave, či dennej dopravnej rutine. Baraka zobrazuje symbiózu organizmov a nespútanej prírody v jednom veľkom celku. Jej neodeliteľnou súčasťou je podmanivá hudobná stopa (Michael Steams a ďalší), ktorej zásluhou sa menia obrazy na nezabudnuteľné emotívne výpovede.