Drogovo závislý Karl-Bertil tvrdí, že si nepamätá, prečo maliarke Barbore Kysilkovej vystavené diela ukradol ani čo s nimi potom urobil. Zločin ale ľutuje a na popud autorky súhlasí, že jej bude stáť modelom pre ďalší portrét. Umelecká spolupráca oboch zvláštnym spôsobom zblíži. Dávajú jeden druhému nahliadňuť do tienistých zákutí svojej minulosti. Film ukazuje udalosti striedavo z dvojitej perspektívy, pričom k niektorým sa vracia spätne, aby ho prerozprával očami toho druhého. Výsledná maľba tak sprostredkováva miestami temné ale dojímavé prelínanie dvoch zdanlivo nesúrodých osudov.