MALIARKA A ZLODEJ

Keď českej maliarke v Nórsku zlodeji ukradnú dva z jej obrazov, je to pre ňu veľká materiálna aj citová strata. Páchateľov sa podarí postaviť pred spravodlivosť, no samotné obrazy polícia nenájde. Mladá umelkyňa však počas súdneho procesu nachádza niečo iné – hlboké priateľstvo s mužom, ktorého by podľa svetskej logiky mala skôr nenávidieť.

Nórsky dokumentárny film Maliarka a zlodej mal svetovú premiéru ešte vlani v rámci festivalu Sundance. Odpichuje sa od bizarnej zápletky, ktorá sa spočiatku zdá byť účelovou hrou „kto z koho”. Napokon však film divákovi o svojich postavách, témach, ale možno aj o ňom samotnom dokáže povedať oveľa viac. Vidieť ho môžete teraz aj vy, a to v slovenskej online premiére 16. apríla na stránke platformy Kino doma.

Barbora Kysilková je mladá česká umelkyňa, ktorá po rôznych životných peripetiách zakotvila v nórskom Osle. Maľuje na plný úväzok, no na svoj komerčný úspech ešte čaká. Keď sa jej podarí usporiadať veľkú výstavu, neskrýva nadšenie. Čoskoro ho však vystrieda hnev a zúfalstvo. Priamo do galérie uprostred noci napochodovali zlodeji a odniesli si dva z jej obrazov, vrátane portrétu mŕtvej labute, ktorý bol pre ňu po príchode do Nórska symbolom nových začiatkov.

I keď sa polícii dlhoprstých čoskoro podarí nájsť, happy end sa nekoná. Sú to feťáci, ktorí si nevedia spomenúť, čo s ukradnutými obrazmi spravili. Muži dostanú krátke tresty a pre políciu sa tým kauza končí. Barbora však urobí ešte posledný pokus o záchranu svojich diel – zblíži sa s jedným z páchateľov, recidivistom Karlom-Bertilom, a skúsi z neho vymámiť celú pravdu.

Keď mladý narkoman začína pravidelne dochádzať do Barborinho ateliéru, aby jej bezodplatne pózoval, zdá sa byť motivácia oboch celkom jasná. Barbora pod rúškom blahosklonnej veľkorysosti od páchateľa s príznačným tetovaním „Snitchers are a dying breed” („Práskači vymierajú”) ťahá informácie o stratených obrazoch. Karl-Bertil u nej zas nachádza útočisko, obedy zdarma, ale aj nezvyklý, no príjemný záujem o jeho osobu. Ako však čas plynie, hranice medzi maliarkou a zlodejom sa začínajú stierať. Kto z nich toho druhého vlastne potrebuje – a na čo?

Mladý dokumentarista Benjamin Ree dosiaľ nakrútil len jeden celovečerný film – portrét geniálneho nórskeho šachistu Magnusa Carlsena (Magnus, 2016). Na príbeh Barbory Kysilkovej vraj narazil náhodou, keď o krádeži jej obrazov informovali nórske médiá. Zhodou okolností už o nej v tom čase vznikal aj iný dokument. Reeovi poslúžil na vykrytie počiatočných udalostí, pri ktorých ešte sám nebol – vrátane prvého stretnutia Barbory a Karla-Bertila. Vo svojej snímke napokon spojil všetky motívy do nevšedného dvojportrétu okoreneného napínavou záhadou stratených obrazov, ale najmä fascinujúcou zápletkou jedného nepravdepodobného priateľstva.

Bolo spriatelenie sa Barbory s Karlom-Bertilom spočiatku len účelovým kalkulom? Možno. Ich prvé stretnutia pôsobia pomerne kŕčovito: „Na súde si povedal, že urobíš všetko, aby si mi pomohol. Zisťujem, že ma naozaj baví takto maľovať, takže mi budeš dlhé hodiny zadarmo pózovať,” vraví Barbora ostýchavo zlodejovi, keď ho prvýkrát maľuje. Z jej pohľadu to v tej chvíli iste dáva zmysel – maľovať zlodeja svojich diel je atraktívne pre jej umenie aj film, ktorý o nej práve vzniká, zároveň vo vzduchu stále visí šanca, že zlodej odhalí osud stratených obrazov.

Ako však ubiehajú týždne, mesiace a napokon aj roky, Barbora sa do chaotického života mladého zlodeja angažuje stále intenzívnejšie. Nakoniec sa zdá, že mu vlastne oveľa viac dáva, než si berie späť. Je mu oporou, keď nemá čo jesť, keď sa poháda s priateľkou, aj keď po autonehode skončí dolámaný v nemocnici. A to napriek tomu, že je sama zadlžená až po uši a uprostred partnerskej krízy s priateľom, ktorý pre jej zvláštny masochizmus stráca trpezlivosť.

Je celkom zjavné, že Barbora sa na svojského kriminálnika silno zafixovala. O čo presne však ide? Je mladý darebák jej múzou? Rieši si na ňom nejaký spasiteľský komplex? Alebo je medzi Barborou a Karlom-Bertilom viac, než len súcit a priateľstvo? Film postupne odhaľuje minulosť aj osobných démonov oboch hlavných protagonistov a presviedča, že toho možno zlodej a maliarka majú spoločného oveľa viac, než by sa mohlo zdať.

Drobnokresba postáv v snímke, ktorá to dotiahla až do oscarového shortlistu (nomináciu však napokon nedostala) plne ťaží z ich jedinečných osobností, osudov a talentov, ale aj z vizuálnej atraktivity ich tvárí, tetovaní, imidžu alebo prostredí, v ktorých sa pohybujú. Chvíľami je film až nepríjemne intímny, ide svojim hrdinom pod kožu, obnažuje ich slabosti a vnútorné aj vonkajšie zranenia naplno a bez príkras. Priateľstvo Karla-Bertila a Barbory má však aj silný sociologický a psychologický presah. Film je tak zároveň aj zaujímavou časozbernou štúdiou vzťahu postaveného na vzájomnej, chvíľami len ťažko čitateľnej závislosti.

Film vznikal zhruba 5 rokov, mnohé sa v ňom teda iste udialo naozaj autenticky a náhodne, i keď sú chvíle, kedy o tom môžete trochu pochybovať (napríklad, keď Karl-Bertil Barboru vyzýva, aby nahlas čítala pred kamerou list, ktorý jej napísal). Rozprávanie ozvláštňuje rozdelenie na samostatné bloky z pohľadu oboch hrdinov, ktorých role sa, paradoxne, v určitom zmysle postupne až takmer vymieňajú.

Spoločný film je im obom dnes hádam zadosťučinením a možno aj cennou katarziou. Skrátka ale rozhodne neprichádza ani divák. Snímka Maliarka a zlodej sa pozerá ľahko a pútavo, je plná emócií aj vizuálnej krásy, a i keď pre diváka možno vzťah v centre jej diania nebude úplne ľahké pochopiť, aspoň čiastočne sa v niektorých jeho aspektoch možno nájde tiež.

Čítajte aj - Online premiéra dokumentu o maliarke a zlodejovi, ktorý jej ukradol dva obrazy

Kunstneren og tyven (Nórsko / USA, 2020, 106 min.)
Réźia: Benjamin Ree. Účinkujú: Karl Bertil-Nordland, Barbora Kysilkova, Øystein Stene