História sa rada opakuje. Bol to krásny večer, počas ktorého vám strýko alkohol i tetuška droga vrúcne vykajú Pane a prosia vás, aby ste v ich spoločnosti zotrvali ešte chvíľočku. A potom ďalšiu, a ďalšiu a ďalšiu. Lenže to by nemohli mať vaše orgány zbytočne veľa pripomienok. Mozog vám dookola opakuje stačí, srdce vám svojou zmenou pulzu tiež chce jemne naznačiť "Dosť!" a pečeň mlčky pracuje na čoraz vyššie obrátky, aby ten prísun toxikantov neohrozil váš život. A ešte je tu žalúdok, ktorý sa však opije tou slasťou ešte skôr ako všetky orgány a na ňom (a jeho priateľkách - kyselinách) závisí, či túto noc prežijete s drogami v tele alebo nie... Uf! Hlava sa točí ako koleso šťastia, žalúdok zatiaľ neprotestuje, no predsa len dáte na radu mozgu a vyberiete sa domov. Strastiplná cesta do domácej postele trvá často aj niekoľko hodín, no pri troške šťastia všetko prežijete, zapikujete do pelecha ako raketoplán Columbia a ráno si okrem opice nebudete nič pamätať. Mno, keby to ráno bolo vždy také jednoduché...