Otec po silnej mozgovej mŕtvici upadne do kómy. Matka a Syn sa ocitnú nad jeho bezvládnym telom. Osoba, ktorú milujú je znenazdajky ďaleko a nikto nevie, či sa niekedy vráti späť. Lekári im veľa nádejí nedávajú. Matka a Syn sústredia všetky svoje sily a začínajú konať. Pokorne prijímajú diagnózu, ale vzdorujú konečnému verdiktu. Pri otcovom lôžku hľadajú tie správne slová, ktoré by mu povedali. Najskôr sa rozprávajú s jeho bezvládnym telom, neskôr pochopia, že musia svoje slová smerovať do oveľa väčšej diaľky. Snaha vrátiť otca späť do života ich núti k tomu, aby prekonali strach a prijali akt vzkriesenia.
Príbeh tohto filmu vychádza zo skutočnej udalosti, z vlastnej skúsenosti samotného režiséra, ktorú Václav Kadrnka približuje slovami: „Otca postihla pred niekoľkými rokmi mozgová mŕtvica, bol v kóme a my sme sa ho z nej s mamou snažili prebrať. Trávili sme pri ňom niekoľko hodín denne, hovorili naňho a on naozaj začal o niekoľko dní otvárať oči a reagovať. Neuveriteľné bolo, že keď sa z kómy prebral, pamätal si úplne všetko, čo sme mu hovorili. To ma inšpirovalo. Chcem vo filme okrem iného ukázať, že sa človek nemá nikdy vzdávať a že aj zdanlivo nezmyselné veci zmysel majú. Je to pre mňa nesmierne osobná vec, skúsenosť na hranici života a smrti, ktorú chcem zdieľať.“