DETI NAGANA

Pri názve filmu som najprv tipoval, že ide o dokument pri príležitosti 25. výročia zlatej českej medaily z olympiády. Ale chyba! Deti Nagana sú hraný film a parádne zahrajú na nostalgickú strunu. Prenesú nás o dva a pol dekády do minulosti, kedy rástla nová generácia chalanov (i baby!), čo pobláznení top hokejovým úspechom kupujú hokejky v papiernictve, berú tenisové loptičky a poď ho na ulicu hrať pri každej príležitosti.

Vitajte na konci 90. rokov, keď neboli žiadne smartfóny a vrcholom technológie boli pre decká skvelé digitálne hodinky a možno nejaké zelené Tamagotchi z importu (kto vie či originál). Bolo to obdobie, kedy sa už rodiny neveselo rozpadali a nejedna ratolesť žila už iba s jedným rodičom, čo na druhom stupni základnej školy, kedy už puberta búchala na dvere, nebolo ľahké. Ale späť k hokeju. Dominik strašne túži vytvoriť si tím, zastávať pozíciu brankára a vyzvať aj o dve hlavy vyšších búchačov na top zápas medzi dvomi dedinami. Ich tím sa má volať Šable (pocta Dominikovi Haškovi) a postaviť by sa chceli Červeným krídlam (že by inšpirácia z Detroitu?), no zoberú ich vôbec na milosť?

Dokázali by ste si predstaviť, že tak ako sa Steven Spielberg stal majstrom detských a tínedžerských dobrodružstiev z amerického predmestia, tak by dakto u českých susedov vystrúhal poctu roku 1998? Presne tak pôsobia Deti Nagana. Azda je to kúzelnou časovou paličkou a výbornou výpravou, že sa dokážeme o 25 rokov vrátiť tak efektne.

Je zrejmé, že 35-ročný Dan Pánek čerpal zo svojho detstva a chce nám ho priblížiť s maximálnou intenzitou na školské lavice, rozbité ihriská či kvázištadióny. Detská izba olepená plagátmi hokejistov, do toho desiatky kartičiek, stačí tak málo, aby ste boli opäť dieťaťom a fandili hrdinom.

Pritom dej je prozaický a sústredí sa fakt na chodenie do školy, skladanie tímu, prvé tréningy (pravda, obohatené o klasické trable, že vám loptička preletí k susedom, kde breše naštvaný havkáč) a nebodaj nejaký zápas, kde sa ide tvrdo do začiatočníkov. Debakel je na spadnutie a možno aj dáky monokel!

Je fajn sledovať partičku outsiderov, že nevzdáva svoj cieľ, hoci neraz uvažuje o svojich možnostiach. Je také ľahké tresnúť hokejkou, keď sa vám nedarí, ale zároveň si neuvedomiť, že máte v tíme peknú babu, ktorá možno prišla za vami. Títo chalani neriešia pletky v štýle, že by súperili o Káťu, sú skôr radi, že poskladajú tím a Dominikovi sa skôr posmievajú, že vôbec o babe sníva.

Sú to také detské taľafatky, no výborne zobrazené, vykreslené, precítené. Každý člen tímu pochádza z inej rodiny a nemá to ľahké: tu gáni staršia sestra, tam naštvaná mama a čo ten prísny otec, ktorý ani neváha nasadiť bitku? Niektorým postavám sa venuje režisér menej, iným viac – u Dominika zaberú rovno tri generácie a je tu priestor pre deda, bývalého hokejistu, ktorý čosi dlho tají.

Starší herci tu hrajú prím, detskí bojujú skôr o sympatie. Ale celkom to stačí, taký Hynek Čermák čaká pol filmu na moment, kedy sa stane poriadnym trénerom a rieši aj nejaké rodinné trable. Veľa z toho neuvidíme, časť problémov je iba v náznakoch. Zrejme tak si ich Pánek pamätá, v takom rozsahu ich podáva. Nie je to sonda do života piatich detí, ale skôr jedného hrdinu. A vlastne aj ten dostane najviac priestoru a zachráni tím vo finálnom zápase 30. júna 1998, kedy ide o česť: odídu Šable na prázdniny ako top hráči, alebo neúspešní, ehm, sráči?

Dalo by sa filmu pár vecí vyčítať, azda aj stopáž o 10 minút skrátiť, lebo niekedy sa vo štvrťhodine ani veľa nedeje, iba precítia niektoré momenty. Na druhej strane, život 11-ročných ešte zbesilo neplynie, vlečie sa škola, povinné práce v sobotu a na vysvedčenie sa čaká celá večnosť. Deti Nagana sú rarita na lokálne pomery a raz za čas sa výlet do minulosti oplatí. Lebo platí, že už aj deväťdesiatky sú retro...

Deti Nagana (Česká republika, 2023, 98 min.)
Réžia: Dan Pánek. Scenár: Dan Pánek. Hrajú: Hynek Čermák, Klára Issová, Taťjana Medvedcká, Otakar Brousek, Tom Brenton ...