Pachová stopa

Chýbajú vám dôkazy, ale napriek tomu chcete zažiariť v štatistikách úspešne uzavretých prípadov? Existuje nepriestrelné riešenie: pes. Film Zuzany Piussi nadväzuje na režisérkinu investigatívnu tvorbu, ktorá sa zaoberá problematickou konštrukciou reality a slepými uličkami v stredoeurópskej justícii. Predstava, že existuje nestranná metóda, ktorá generuje „pravdu“ na úrovni faktov a dôkazov, môže pôsobiť upokojujúco. Práca s pachovou stopou – neviditeľným súborom stôp prítomnosti človeka na určitom mieste, ktorý dokáže rozpoznať len „nestranný“ pes – na prvý pohľad túto nádej prináša. Táto metóda využíva nespochybniteľnú citlivosť a schopnosť psov rozlišovať určité látky v stopovom množstve, čo má v mnohých prípadoch svoju relevanciu. Problém však nastáva vo chvíli, keď česká justícia a policajný aparát nekriticky začlenili túto metódu do praxe výkonu spravodlivosti po roku 1989 a povýšili ju na úroveň kľúčového dôkazu. Inými slovami, ak je pachová stopa podozrivého označená ako pozitívna, stačí to na odsúdenie – bez ďalších dôkazov alebo dokonca napriek iným dôkazom. Film sleduje príbehy justičných omylov alebo ľudí, ktorí si odpykávajú dlhé tresty a usilujú o obnovu svojho procesu. Prečo neexistujú prípady opätovného otvorenia pochybných rozsudkov, aj keď o metóde pachovej stopy oprávnene pochybujú vedecké kapacity? Ako je možné, že Česká republika je globálnym premiantom v počte vyriešených vrážd a ďaleko predstihuje aj vyspelé západné krajiny?