PACHOVÁ STOPA

„Jak to proboha děláte? Je vážné podezření, že jsou zavíraní nevinní lidé.“

Slovenská režisérka a scenáristka Zuzana Piussi patrí medzi tie, ktoré sa neboja ísť s kamerou tam, kde iní cúvnu. Jej dokumenty sú ostrým skalpelom, ktorým pitvá choroby spoločnosti – od justičných machinácií cez politické hry až po zákulisné dohody. Napriek tomu, že od jej posledného filmu v kinách uplynulo už šesť rokov, jej meno zostáva stále synonymom pre nekompromisnú dokumentaristiku, ktorá odhaľuje zákutia moci.

V roku 2019 priniesla snímku Ukradnutý štát, ktorá nastavila zrkadlo politickej scéne a prepojeniam medzi mafiou, oligarchami a médiami. Vo svojich filmoch sa venuje predovšetkým našim národným neduhom. Medzi divákmi rezonovali najmä Nemoc tretej moci, ktorá pojednávala o stave nášho súdnictva, a Od Fica do Fica.

Prístup Zuzany Piussi je investigatívny, no zároveň filmársky podmanivý – neváha vstúpiť do priamej konfrontácie a často sa jej darí odhaľovať skutočnosti, ktoré by inak zostali skryté. Na svojom konte má aj spoluprácu s českými investigatívnymi novinármi Jakubom Patočkom a Zuzanou Vlasatou na dokumente Selský rozum, ktorý rozkryl podnikateľské praktiky Andreja Babiša – muža, ktorý sa z postkomunistického podnikateľa prepracoval až na čelo českej politiky. Piussi opäť preukázala svoj cit pre výber tém, ktoré rozdeľujú spoločnosť a odhaľujú, ako funguje moc v stredoeurópskom priestore.

V úvode svojho nového dokumentu Pachová stopa Piussi otvorene priznáva, že na české súdnictvo sa v porovnaní s naším slovenským pozeráme ako na lepšie a efektívnejšie. Avšak na základe svojho dôkladného pozorovania dospela k záveru, že problémy v systéme existujú všade na svete.

Kriminálne vyšetrovania, ktoré často sledujeme na filmovom plátne či televíznych obrazovkách, neraz stoja na jedinej, kľúčovej metóde – pachovej stope. Práve táto nenápadná, no osudová indícia môže rozhodnúť o vine či nevine obvineného. Špeciálne vycvičený pes dokáže pachovú stopu na mieste činu identifikovať, pričom jeho citlivý čuch neraz určí páchateľa s takmer neomylnou presnosťou. Tento fascinujúci vyšetrovací nástroj sa stáva ústredným motívom aj v jej najnovšom diele.

Pachová stopa odhaľuje znepokojivé skutočnosti o metóde, ktorá bola dlhé roky považovaná za nespochybniteľný dôkaz v trestných konaniach. Hoci na prvý pohľad pôsobí ako presná a vedecky spoľahlivá technika, režisérka Zuzana Piussi vo svojom investigatívnom pátraní odkrýva jej slabé miesta a problematické aspekty. Podobne ako v jej predchádzajúcich dokumentoch, aj tentoraz príbeh ožíva prostredníctvom konkrétnych ľudských osudov, čím sa abstraktná téma stáva pre divákov zrozumiteľnejšou a osobnejšou. Ako naznačuje film Zuzany Piussi, látky používané pri pachovej skúške môžu výsledky ovplyvniť, čo otvára otázku, koľko vyšetrovaní vychádzalo práve z tejto metódy.

„Otázky o spolehlivosti pachové identifikace vzbuzuje také fakt, že v řadě případů byly osoby, které pachové stopy označily, později shledány nevinnými nebo se ukázalo, že na místě činu vůbec nebyly,“ uvádza jeden z protagonistov nového dokumentu Václav Peričevič. Peričevič zo spolku Šalamoun sa zároveň podieľal na tvorbe námetu filmu. Práve stretnutie s členmi tohto spolku inšpirovalo slovenskú režisérku k spracovaniu „pachovej“ témy.

Česko-slovenská koprodukčná snímka prináša tému, o ktorej väčšina divákov pravdepodobne nikdy nepremýšľala a málo o nej vie. Pachová identifikácia, ktorá v trestnom konaní často rozhoduje o osudoch ľudí, stojí na jednoduchom princípe: pes hľadá, a ak je úspešný, dostane odmenu. A v tom tkvie jej problematickosť a riziko. Túžba po odmene môže v konkrétnych prípadoch manipulovať výsledok a vzdialiť sa od objektívnej reality. Pes totiž nehľadá spravodlivosť – hľadá len spôsob, ako potešiť svojho psovoda. Snímka je vo svojej úprimnosti desivá. Koľko odsúdených by dnes nemuselo sedieť za mrežami, keby ich osud nezávisel od inštinktu štvornohého svedka? Ako veľmi sa filmové spracovanie blíži realite?

Zuzana Piussi nejde cestou bezhlavého spochybňovania systému – naopak, s odstupom rokov analyzuje problematiku a poukazuje na možné zlyhania. Hoci je nepopierateľné, že psy dokážu rozlišovať pachy aj v stopových množstvách, problém nastáva vo chvíli, keď česká polícia a justícia po roku 1989 bez dostatočného kritického prístupu povýšili túto metódu na kľúčový dôkaz. Výsledkom je nielen napínavý dokument, ale aj silná výzva na zamyslenie.

Priestor na prehodnotenie bude ponúkaný aj na verejných diskusiách po projekciách, kde režisérka spolu s protagonistami dokumentu otvorí dialóg s divákmi. Vo svetovej kriminalistike sa od dôkazu tzv. pachovej stopy postupne upúšťa. Prečo Česká republika kráča opačným smerom? Tento film predstavuje vôbec prvú dokumentárnu sondu do temných zákutí českej justície, kde kostry v skriniach stále čakajú na odhalenie.

Pachová stopa (ČR/SR, 2024, 78 min.)
Réžia: Zuzana Piussi. Kamera: Zuzana Piussi. Strih: Sebastian Kučkovský. Hudba: Lucia Piussi. Producent: Vít Janeček