Druhá časť paralelne nakrúcaného diptychu nám v podaní Bernarda Bertolucciho, Mike Figgisa, Jiřího Menzela, Istávna Szaboa, Michaela Radforda, Volkera Schl"ondroffa a Jeana-Luca Godarda ponúka nejednoduchú deskripciu fenoménov, tvoriacich tie najviditeľnejšie siločiary ľudskej existencie. Je to predovšetkým plynúci čas. Prináša so sebou starnutie, ale aj ďalšie zmeny, najvýstižnejšie popísané v príspevkoch Jiřího Menzela a Bernarda Bertolucciho. Prvý zachytáva premeny v tvári herca Rudolfa Hrušínskeho na bohatom filmovom materiáli, podfarbenom jemne ovocným humorom v podobe jabĺk, padajúcich zo stromu. Bertolucci zvolil príznačný osud indického utečenca. Spolu s krajanmi sa nájdu kdesi v Taliansku. Po ceste sa od skupinky oddelí jeho brat s tým, že sa potrebuje napiť. Usadí sa pod strom a hrá na píšťalku. Náš hrdina, ktorý odbočil spolu s ním, sa vydá za vodou, ale cesta ho vedie inam. Po nejakom čase začuje volanie a vracia sa pod strom, kde nájde brata s píšťalkou. Relativita vnímania času je daná kultúrnymi rozdielmi a odlišným civilizačným rytmom. Sú to javy, nad ktorými budeme čoraz častejšie a čoraz viac rozjímať.