Treba zostať doma a to s tými najlepšími filmami. Dnes pozývame do Tokia

Jasudžiro Ozu je považovaný za jednu z najväčších a najznámejších osobností japonskej kinematografie. Medzi jeho neuveriteľných 54 filmov, ktoré stihol nakrútiť počas svojho života, sa vo väčšine prípadov radia najmä nemé filmy. Režisér si získal svojimi dôveryhodnými a jedinečnými snímkami nielen uznanie japonských kritikov, ale i najvýznamnejšieho nemeckého režiséra súčasnosti Wima Wendersa.

Keď sa obyvatelia malomesta vyberú do takej metropoly ako je Tokio, vždy je to pre nich veľký zážitok a zmena. Tak je to i v prípade postaršieho manželského páru, ktorý sa rozhodne ísť navštíviť - na pár dní - svoje dlho nevidené deti. Počiatočná eufória z vycestovania, z nového prostredia a z opätovného stretnutia rodiny po dlhom čase, sa však po krátkom čase zmení.

Rovnako ako rodičia, sa i divák stáva prvýkrát návštevníkom v dome ich detí. Koiči pracuje ako lekár. Má manželku, dvoch synov a žije v Tokiu. Takáto bola rodičovská "provinčná" predstava o živote ich syna. To, že lieči iba okolitých susedov, a že má byt na predmestí a nie v centre mesta sa stáva novinou, no zároveň i tichým sklamaním pre oboch rodičov.

Šigu riadi kadernícky salón. Predstavuje typ zamestnanej pragmatickej ženy, ktorá neustále trpí nedostatkom času. Preto sa i návšteva rodičov pre obe deti stáva skôr nevyhnutnou starosťou ako radosťou a hostia sú len nutnou povinnosťou premiestňovanou z jedného miesta na druhé. Z toho dôvodu dostanú i "štedrú" ponuku navštíviť kúpele v Atami. No práve vďaka zaneprázdnenosti ich vlastných detí sa nakoniec dostávajú do starostlivosti ich nevesty, vdovy po ich zosnulom synovi, ktorá ich i napriek pracovnej vyťaženosti po celý čas s láskou sprevádza a prijíma do svojho domu. Dlhoročné predstavy a spomienky rodičov, stovky kilometrov vzdialených od skutočného života ich detí sa tak dostávajú do bolestnej konfrontácie s realitou.

Ich deti už nie sú kým bývali, sú úplne inými bytosťami žijúcimi v pre nich nepoznanom ruchu a uponáhľanom svete veľkomesta. A práve prebúdzajúca sa túžba a clivota za ich vlastným domovom ich privedie na myšlienku k predčasnému návratu.

Čítajte viac o filme Príbeh z Tokia v našej recenzii z roku 2004.