V DOBROM AJ ZLOM

Lokálni tvorcovia našli nový recept na produkciu situačných či konverzačných komédií. Treba získať úspešný zahraničný originál - môže byt známy, aj neznámy :) - a previesť ho na domácu produkciu s obľúbenými hercami. Ak látka nie je povedomá, o to lepšie - úplný ideál je, ak nevznikol tucet kópií.

A rok 2024 začína i končí takou adaptáciou - Jedeme na teambuilding stavili na rumunský originál a súťaženie rozmanitých tímov na firemnej žúrke. Ale V dobrom, aj zlom je návrat do divadelnej formy a ku konverzačným komédiám, kedy debatuje pár postáv a začnú otvárať rozmanité témy. Tu je dôvodom na spoločný večer séria minulých posteľných radovánok, ktoré bolo počuť o poschodie nižšie. A tak sa stretávajú v jednom byte a za jedným stolom dva páry v odlišnom rozpoložení.

Evžen a Anna sú v ťažkej manželskej kríze - sex v ich programe nefiguruje už dlho a reakcie na toho druhého končia zväčša s agresívnym či sarkastickým podtónom. On by už chcel mať svoju rutinu a pohodičku, ona túži po veľkých (aj sexuálnych) dobrodružstvách.

Tomáš a Laura sú ich opak - charakterom i vo vzťahu. Majú otvorený prístup i najvášnivejšie obdobie a neváhajú pozvať aj ďalších - nie náhodných okoloidúcich, ale overených ľudí s podobným apetítom. Najmä ich vzťah klape, dopĺňajú sa a nemajú taký level problémov ako susedia z nižšieho poschodia.

Keď sa tá štvorica dá dokopy, štartuje veľká večera, počas ktorej dôjde na prehliadku bytu, podávanie chodov, pozeranie na hviezdy i nedorozumenia. A čo je ešte dôležitejšie - a ako to aj plagát či trailer naznačujú - príde aj nečakaná pozvánka. Takže budú tie spoločné orgie (a nie, toto nie je spoiler)?

V dobrom, aj zlom možno deliť do troch častí, podľa obsahu i kvality. Tá prvá sú relatívne očakávané dialógy “o všetkom”, štyria sa bavia o bytoch, živote a je to predohra k hlavnej pasáži. Sú tu už prvé situácie, ktoré trošku bavia v štýle, že sused drží cudziu manželku s jej zadkom nalepeným na jeho tvári, zatiaľ čo ona si vyberá potajomky jeho cigarety, ale to sú skôr malé pomrkávania na diváka. 

Mäsitá druhá časť slúži ako vyostrenie - jeden pár otvorené pozýva druhý “k veci”, pričom hostia sú naklonení na akciu - nevadia ani ich odlišné povolania (hasič a psychologička). Gro humoru ma tkvieť v tom, že zúfalá Anna by si aj dala povedať, no Evžen v sebe dusí umierneného puritána a netuší, čo sa z návštevy vykľulo. Práve druhý akt by mal asi najviac baviť divákov, ktorí sa asi stotožnia s postavou Jirku Langmajera a neveria, že tak sa návšteva môže zvrtnúť. Iná divácka skupina zase netrpezlivo čaká, kedy to kto na koho skúsi. 

Nemalá časť humoru vychádza aj z toho, že frivolná dvojica susedov s chladným pokojom rozpráva o orgazme kamošov a pritom ani nehnú brvou. Najmä Martin Hoffmann si ide svoju misiu a neberie ohľad na druhých - jeho postava je sexuálny alfasamec. Menej pochopiteľné to môže byť u postavy psychologičky Táni Pauhofovej, ale jej rola mi sadla – isté hlášky prednesie s neuveriteľným pokojom.

Problém je, že tri štvrtiny sú iba jeden dialóg štyroch osôb. A hoci otvárajú rôzne témy, filmu chýba vnútorná dynamika, lepšie tempo a niekedy postavy robia to isté dookola (netuším koľko ráz susedia už chceli odísť - opakovane sú naspäť a návšteva pokračuje).

Neradno prezradiť tretí akt, no je nutné podotknúť, že razantne otočí náladu, aj nadíde istý bod zlomu. Komédia nečakane zvážnie a prehupne sa do bizarného módu. Chápem, že postavy do tej pozície dopádlovali, ale všetko predtým ako by patrilo inému filmu. A nie som si istý, či diváci, čo prídu na chechtanicu medzi sviatkami, budú natešene odchádzať domov absolvovať analýzu vzťahu či riešiť otázky ako páry vo filme. Iste, môžete ich nechať v kinosále, ale určitá debata sa predsa len pýta.

Dokážem si predstaviť, že španielsky originál Sentimental mal túto zápletku, ale ostal po nej trochu iný pocit. Tu je to akoby zlepenec dvoch filmov (konverzačná komédia a echt dráma), ktorá neladí. Navyše aj pri tejto dĺžke filmu drhne tempo a hoci všetci hlavní herci sú fajn, unaví vás stále opakovanie odpovedí, nie vždy prirodzené správanie i čakanie na poriadnu vetu či vtip.

Možno novinke škodí tento komorný formát a presne pri ňom sa ukazuje, že ak chcete zasadiť niečo do pár miestností a medzi štyri steny, dá sa to, no musíte mať fakt vycizelovaný scenár bez štipky zaváhania a nudy. Žiadne dlhé scény či točenie sa okolo vaty - a to robí tento film dobrú hodinu.

Herecké výkony sú stále jedny z lepších atribútov - a je to škoda; za pár šupov by mohlo vzniknúť čosi trvanlivejšie ako sviatočný medzichod v ponuke kín. Obavám sa, že veľa ľudí do kina dovalí, ale len menšia časť odíde spokojná. Škoda, v istých pasážach sa dalo aj trochu pobaviť.

V dobrém i zlém (ČR, 2024, 93 min.)
Réžia: Marta Ferencová. Scenár: Marta Ferencová, Teresa Ferencová. Hrajú: Martin Hofmann, Táňa Pauhofová, Petra Hřebíčková, Jiří Langmajer